Dobro sa deje švajčiarskym roľníkom

Autor: Rudolfa Vallová | 4.11.2012 o 10:20 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  703x

Koncom septembra švajčiarska Spolková rada (Bundesrat) schválila novú agrárnu politiku 2014-2017. Prehlásila, že nebude ďalej podporovať produkciu potravinových prebytkov, pod ktorými  vidí hlavne produkciu mäsa a potravín pestovaných neekologickým spôsobom. V rámci nového agrárneho programu sa zaviazala roľníkom a roľníčkam dať k dispozícii celkom 13,670 mld. Frankov.  Potešili sa bioproducenti a zosmutneli chovatelia dobytka. Ten, ktorý chová 20 kráv dostane v rámci agrárneho programu toľko, čo ten, ktorý ich chová len 10. O čo vôbec vlastne Švajčiarom pri agrárnej reforme ide?

Existujúci systém podporoval rast objemu produkcie, výsledkom ktorej v niektorých segmentoch došlo k nadprodukcii, navyše v porovnaní s konkurenciou k nadprodukcii  vyrábanej veľmi draho.  Nová agrárna reforma podporuje už len rast produkcie potravín zdravej výživy, a to navyše takej, ktorá je konkurencieschopná na svetovom trhu. Zmenami prešli nielen priame platby, ktoré sú naďalej priateľské k producentom mlieka od kráv pasúcich sa na alpských pasienkoch.  Podstatne sa zmenili platby za biodiverzitu. Ako informuje denník Bündner Tagblatt, poľnohospodárov očakáva aplikácia novej agrárnej politiky do praxe a otázky, ktoré sú otvorené, sa budú riešiť v praxi. Toto môže sťažiť realizáciu agrárnej politiky.

Niektoré ťažkosti sú spojené aj so systémom zabezpečenia biodiverzity, ktorý pre pasienky určil 69 rastlinných druhov, z ktorých 6 sa musia nachádzať na „referenčnej ploche". Práve toto naháňa starosti tým, ktorí sa o tieto pasienky starajú a následne si nárokujú na platby. Majú obavy, či hodnotitelia budú schopní tieto rastliny počas krátkeho vegetačného obdobia nájsť. Obavy sú aj preto, že pasúci dobytok môže uvedené rastliny zožrať práve v deň pred kontrolou, alebo rastliny práve odkvitli. Otvorená je aj otázka, v akých časových intervaloch sa budú kontroly opakovať, či je stanovená minimálna percentuálna sadzba na ekologicky hodnotné pasienky. Záver nie je prijatý ani pre prípad hodnotenia horských pasienkov. Chýbajú konkrétne odpovede na to, čo bude vôbec vzaté hodnotiteľmi  Agridei (Schweizerischen Vereinigung für die Entwiklung der Landwirschaft und des ländlichen Raums) do úvahy. Hĺbku neistôt roľníkov výstižne vyjadruje citovaný regionálny denník: „Pri šiestich rastlinách peniaze potečú, pri piatich už nie?"

V kantóne Graubünden v súčasnosti pracuje 980 hospodárstiev s pasienkami. Rozprestierajú sa na rozlohe 170 000 ha. Koľké z nich sú ekologicky hodnotné, sa dnes ešte nevie. Rezort rastlinnej výroby pred štyrmi rokmi v spolupráci s Agrideou spracoval pilotný projekt, ktorého cieľom bolo zvládnuť ekológiu v Alpách. Tento projekt osobitne hodnotil ohrozené plochy, na ktorých sa rozsah porastu znižoval, resp. pasienky sa rýchle divoko zarastali. Lenže v novej agrárnej politike sa na výsledky výskumu akosi pozabudlo.

Všetko ukazuje na to, že hodnotenie bude dlhodobým procesom. Pasienky sa budú musieť obísť pešo a zadovážiť sa letecká dokumentácia. Bude to neľahká úloha, pretože v súčasnosti vo Švajčiarsku je dobrých 7000 alpských pasienkov, do ktorých potečie 20 mil. Frankov. Do Graubündenu potečú  v hrubom odhade 3 milióny. Tieto peniaze musia poľnohospodári najprv „prehospodáriť", aby sa im neskôr vrátili.

Švajčiarska skúsenosť môže byť cenná  aj pre Slovensko. Vrátane výskumov, do ktorých sa zapojila aj nositeľka Nobelovej ceny 2009 za ekonómiu Elinor Ostromová (viac http://en.wikipedia.org/wiki/Elinor_Ostrom). Ochrana životného prostredia, ktorú štát rieši cez agrárnu politiku, nie je jednoduchá a jednoznačná. Mali by sme si sami odpovedať na otázku, čo môžeme „hodiť" na plecia jedného človeka, resp. na zodpovednosť jednej profesie. Elinor Ostromová (zomrela 12.6.2012) navrhla riešenia, ktorých význam a výhody musíme zhodnotiť sami.

Kvalitné životné prostredie je pozitívna perspektíva pre rozvoj cestovného ruchu. Udržiavaná krajina zanecháva každému turistovi dobré dojmy na dlhé časy a nezriedka je aj príčinou opakovaných návratov. Ekologická produkcia je súčasťou „perpeta mobile" vidieckeho cestovného ruchu, vrátane jeho kvalitatívnych skupín (ekoturistika, agroturistika ai.).  Uvedené potvrdzuje, že to, čo vchádza do jedného komplexu, sa malo by sa aj spolu riešiť. Ak zmeškáme zajtrajšok, šanca vyriešiť zmeškané sa určite vráti. Hoci aj o 20 rokov.

Ďalšie články k ekoprodukcii:

1/ o biovízii

http://vallova.blog.sme.sk/c/311737/Ked-biovizia-znamena-mysliet-komplexne-a-vidiet-do-buducnosti.html

2/obrat s bioproduktami vo Švajčiarsku

http://vallova.blog.sme.sk/c/311452/16-miliardovy-obrat-alebo-aj-turisti-chcu-Bio.html

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?