Odkaz prehry našich hokejistov v Arose

Autor: Rudolfa Vallová | 16.12.2012 o 16:11 | Karma článku: 5,45 | Prečítané:  428x

„Es ist unser grosses Ziel, die Arosa Challenge zu gewinnen", prehlásil pre noviny Die Südostschweiz am Sonntag najlepší švajčiarsky hokejový strelec Damien Brunner. Výsledok 5:0 pre Švajčiarov je odkazom nielen pre náš (slovenský) hokejový šport, ale pre všetkých Slovákov túžiacich po „malom Švajčiarsku".  Tu, ďaleko od mojich rodných Tatier, vidím, vnímam a hovorím, že my (na Slovensku) máme silu a rozum aj na iné riešenia, ako sa nechať vysoko napráskať. Prečo by nemalo byť tomu tak? Nebudem hodnotiť kvalitu hokeja (toto prenechávam iným a týmto ďakujem Jozefovi Golonkovi, kolegovi v Slovakoturiste -cestovnej kancelárii pôvodne zameranej na šport - ktorý mi pomohol získať nový pohľad na boj s limitáciou a obmedzeniami). Chcela by som poukázať na niečo iné.

Arosa patrí k špičkovým strediskám zimných športov na svete. Po realizácii chystaného dopravného prepojenia lyžiarskych svahov s ďalším významným strediskom Lenzerheide len zvýrazní svoje pozície na svetovom trhu cestovného ruchu, v oblasti „bielych športov" vôbec. Pre zvládnutie neustále rastúcich potrieb obyvateľstva ako aj návštevníkov oblasti sa v posledných týždňoch v regióne zlúčili viaceré obce a je prirodzené, že obyvatelia novej obce prijali názov Arosa. Kandidátov do orgánov samosprávy bolo viac ako zrniek piesku v mori. Pred voľbami bolo známe len jedno: na čele obce obyvatelia chcú jednoznačne naďalej Lorenza Schmidta, právnika a bývalého hokejového reprezentanta. O to prekvapujúcejšie boli výsledky po voľbách (25.11.2012): zvíťazili nestranícki kandidáti a zo straníckych sa presadili len liberáli. Prejav vôle, ktorý dáva šance odborníkom a samosprávnemu riadeniu s minimálnymi štátnymi zásahmi do podnikania a nie politickému haštereniu sa o podiele na moci.

Hokejové podujatie Arosa Challenge sa uskutočnilo prvýkrát v roku 2010 v Herisau. V tomto roku sa hralo po prvýkrát priamo v Arose, ktorá vytvára pre hokej vynikajúce zázemie. Zároveň s veľkým festivalom humoru (6.-16.12.2012) obsadeným hviezdnymi číslami. Festival tradične otvára v stredisku zimnú „bielu" sezónu a hokeju zaručil zvýšenú divácku účasť.

Švajčiarsko je krajina „kvality". Táto krajina akoby sa zamerala len na kvalitu - toho, čo človek pustí z rúk, i toho, čo sa zrodí v hlave. Nie je zvláštne, že vo Švajčiarsku sa uplatňujú mnohé „dobré" hlavy zo susedného Nemecka a je známe, že Švajčiarsko je svetoznáme vo výrobe špičkových technologických zariadení , v tom aj „hodinového stroja". Krajina bohatá na vodu a vďaka nej aj na výrobu energie z ekologických zdrojov vopred myslela a následne financovala aj výstavbu objektov na jej skladovanie.

Na druhej strane je Švajčiarsko krajinou, ktorej niet čo závidieť. Pretože za slovom „Qualität" (kvalita) sa podľa vyjadrenia graubüdenskej expertky na cestovný ruch Yvonne Brigger-Vogel pre denník BT skrýva slovo „Qual" a to bolí. Nekonečnou tortúrou (Quälerei) pre niektorých z nás je aj nadobudnutie kvalifikácie (Qualifikation). Nič nie je zadarmo a život nás učí, že len tí, ktorí prejdú tortúrami, majú nádej na úspech. Platí to najmä pre výkonnostný šport, ale rovnako aj pre výskum a malo by to platiť pre zaujatie každej pozície na špičke. Je večná škoda, ak to neplatí. Šťastie, ako „zadarmo získané dobro" , sa pre nepripraveným nekoná... Ak áno, tak to je skorumpované šťastie, ktoré sadne aj na vola...

Ďalšiemu zázraku, ktorému by sme sa mali od Švajčiarov naučiť, je lokálpatriotizmus. Doposiaľ ho vnímame ako „národný", v histórii boja o nezávislé Slovensko ťažko skúšaný. Dnes nás tento „národný" nechráni, ba práve naopak, blokuje v komunikácii s modernou Európou. Tu, vo Švajčiarsku, žije občan svoj reálny život v regióne, s ktorým kooperuje. Švajčiar je spätý s pôdou (hoci nemusí byť roľníkom - ich podiel činí 7-8%) a okrem seba myslí aj na „Gemeinde" (obec) a kantonálnu vládu považuje za svoju. Samozrejme, že sa hlási k spolku, ktorý zastupuje jeho záujmy a ak treba aj „pomôže" či „podporí" ak je kantón „slabý". Boj nielen za seba a pre seba, pre a za svoj región, ale aj za značku „swiss", cítiť všade. Bez toho nie je možné vyhrať boj o vlastné pozície v Európe a vo svete. Nechýba nám práve toto u nás doma?

V Arose (Kantón Graubünden), sme v druhú adventnú sobotu prehrali jeden boj. Nielen naši hokejisti, ale aj my, Slováci. Nie je načase obrátiť list?

V mysli putujem do detstva, keď sme sa my, deti (v tom aj bývalý popradský hokejista Jožko Skokan) preháňali „po sobotskom lesíku" a v zime korčuľovali na zamrznutej ploche štrkového jazera. Telocvičňa našej školy  bola takmer neustále pod vodou. Buď z topiaceho snehu alebo pre dlhotrvajúci dážď. Jediné cvičenia v zime boli buď diaľkové pochody, čo sa stalo len v prípade cvičenia brannej prípravy, alebo výstup na stoličku v triede. V lete nás čakala drina na letnom ihrisku. Kto nestačil v kačacom kroku, dostal žihľavou po krku. Napriek tomu bol šport pre nás, deti,  v obľube. Hoci kopec na zjazd sme si museli sami nahor vyšliapať... Konečne, bolo to len naše rozhodnutie. Žiaden šport z donútenia, či športovanie pre prestíž. Bola to hra zameraná na radosť z víťazstva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?