Prečo oni áno a my nie?

Autor: Rudolfa Vallová | 3.4.2013 o 12:55 | Karma článku: 7,38 | Prečítané:  1038x

Koľkí z Vás si položili túto otázku, ktorú mi položil jeden z diskutujúcich v poslednom blogu? Koľkí si na ňu dali aj odpoveď? Kto zo zodpovedných politikov či sociológov diagnostikuje jednu z nasich moderných chorôb spoločnosti? Z úst laika diagnóza znie:

Prečo oni áno a my nie", je elementárna otázka, ktorá nasleduje v zapätí po stroskotaní nášho úsilia. Je to základná pohnútka, ktorá viedla divokých Germánov k ich ničivým plieneniam starého Ríma a možno aj príčina záhadného konca aj iných doteraz známych vyspelých civilizácií. Pretože hnev vyvolaný z nezodpovedaných otázok a potláčaný mocenským zastrašovaním (ale aj spoločenskými zvyklosťami) má schopnosť zhromaždiť v sebe obrovskú ničivú silu...

Korupcia, spolu s inými porušovaniami večne platných zásad spolunažívania (okrem iného pre nás ako Európanov vyjadrených symbolicky aj v desatore Božích prikázaní) ochromuje celý život spoločnosti -  nie je schopná zdravo uvažovať - možno aj preto, že prestala vnímať impulzy.

Je to ako choroba s diagnózou ALS, pri ktorej dochádza k trvalému poškodeniu nervovej sústavy. Nervové ukončenia postupne odumierajú (najprv v hrtane - symbol reči a komunikácie, následne v rukách - symbol pre schopnosť živiť sa, neskôr v dolných končatinách - nohy nás nesú životom). V neskoršom štádiu človek ležiaci na posteli hľadiac na zdanlivo funkčné časti svojho tela sa čuduje a tiež sa pýta, prečo ja nie a oni áno. Prečo jedno telo môže prijímať a následne odovzdávať informácie mozgu a druhé nie? Lebo ALS je zatiaľ neliečiteľná choroba, hoci sa sem-tam experimentuje, napríklad že sa do chorého tela transplantujú zdravé bunky so schopnosťou správne rásť...

Sociológ by snáď vedel povedať, v ktorom štádiu „choroby" sa nachádza Slovensko a Európa vôbec. Hovorí sa, že keď je zlo pomenované, čert je zvládnutý (tuším je to výrok slávneho švajčiarskeho psychológa Karla Junga). Nemyslím teraz na potrebu budovania vedomostnej spoločnosti, ale o demokracii ako o politickom spolurozhodovaní človeka na záležitostiach celku. Hovoríme o „jednotnej Európe", hoci tá pozostáva z krajín s rôznym „stupňom demokracie" . V tej našej navyše s takým stupňom korupcie, ktorá takmer zlikvidovala funkčnosť trhu a jeho mechanizmov. A to na námestiach pri „štrngotaní kľúčmi" - poniektorí na hlave s „budajovkou"- sme sa rozhodli zahodiť socializmus a stavať na „trhovom hospodárstve"!

Jedna zo žien - ekonómov, ktorú si veľmi vážim, povedala: „20 rokov v živote je veľmi dlhá doba ale v živote spoločnosti je 20 rokov len krátky zlomok času". Čo všetko sa za tých 20 rokov odohralo? Žila som dlhšiu dobu v krajinách, kde 200, ba aj 300 rokov život prebiehal viac-menej svojim stálym tempom. Slovensko za ten čas prešlo národným obrodením, svetovými vojnami, budovaním neznámeho spoločenského systému - socializmu a v poslednej dobe prešlo neuveriteľne rýchlym tempom reformného procesu riadenia nového typu štátu a života v ňom. Je na čase spomaliť a zamyslieť sa, o čom kvalita života vôbec vlastne je. O čom je demokracia, o čom sú politické strany. Na akých filozofických základoch stojí naša ekonomika, na akých etika. Na akých solidarita medzi národmi Európy, ktorá hriešnikom poskytuje čas a peniaze na reformy a nad pokornými máva bičom... Alebo ten bič sme si uplietli len my sami na seba?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?