„Sunrise&Sunset“ globalizácie

Autor: Rudolfa Vallová | 22.5.2013 o 10:55 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  364x

Kam dospel medzinárodný trh, v ktorej fáze vývoja sa nachádza, aké vyhliadky vytvára globalizačný proces pre mestá, pre vývoj zamestnanosti? Pre Neue Zücher Zeitung sa na túto tému zamyslel významný špecialista na teóriu medzinárodného obchodu Richard E. Baldwin. Keďže globalizácia je každodenná téma dotýkajúca sa každého človeka, zamýšľam sa spolu  so Slovákmi a Slovenkami:

Doterajší pohľad na globalizáciu, hovorí Richard E. Baldwin, vedie k nesprávnym záverom. Dodáva, že jej nová forma vyžaduje zmenu myslenia politikov. Hovorí, že do popredia sa dostáva politika miest...

Porozumieť tomuto tvrdeniu vyžaduje vrátiť sa v myšlienkach do minulosti, prejsť celý proces globalizácie a zamyslieť sa nad príčinami a ich následkami.

Bol to vynález parného stroja, ktorý dal do pohybu proces globalizácie. Jeho technické výrazne znižuje náklady na prepravu, čím sa vytvorili nové možnosti pre veľkokapacitné oddelenie produkcie od konzumu. V prvej etape globalizácie získavali producenti rovnako ako obchodná sféra a spolu s nimi aj štáty s vyspelou technikou a technológiou výroby. Kým štáty G 7 v roku 1820 produkovali 1/5 svetového HDP, v roku 1988 až 2/3! Spolu s HDP rástol aj podiel medzinárodného obchodu.

Pokrok v informačných a komunikačných technológiách naštartoval druhú, kvalitatívne odlišnú fázu globalizácie. Na štáty G 7 mal negatívny dopad - ich podiel na svetovom HDP  a medzinárodnom obchode v roku 2010 v porovnaní s rokom 1984 poklesol z 50 na 32%. Ba čo viac, do popredia sa dostali dynamické brandže, pričom rozdiel medzi „sunrise" a „sunset" sektormi sa neočakávane zväčšil. K tým, ktorí patria nielen niektoré z dovtedy úspešných odvetví, ale v prvom rade producenti . Pritom tí, ktorí vyhrali, získali viac ako tí, ktorí prehrali.

Európska sociálna politika sledovala podporu trhu s cieľom vyrovnať negatívne dopady globalizácie na slabšie odvetvia politikou prerozdeľovania. Politici činili tak v domnienke, že proces rozdelenia produkcie od konzumu je možné kontrolovať.

Ako sa ukázalo, globalizácie nie je pomalý a predvídateľný proces. Produkcia sa nekoncentrovala len vo výrobe, ale aj v priemyselných centrách bez ohľadu na geografickú blízkosť produkcie či na miesto konzumu. Koordinovať tento proces, hovorí Richard E. Baldwin, vyžaduje zladiť vzájomné toky informácií medzi tovarmi, myšlienkami a ľuďmi. V privátnom sektore sa uvedený proces vďaka revolúcii v IT technológiách oddeliť a následne koordinovať dá (nehodnotí pritom kvalitu tohto procesu). Hospodárstvo štátu v dôsledku naštartovania druhej fázy globalizácie sa však dostalo do úplne inej pozície, z ktorej štát, ako taký, môže ťažko pochopiť logiku celého procesu.

V tejto súvislosti si dovoľujem uviesť slová významnej nemeckej političky, ktoré mi pred rokom sprostredkovali nemecké médiá. Zmienila sa (zrejme ju k tomu inšpirovali výsledky politiky štrukturálnych fondov), že by bolo potrebné, aby EU štáty prehodnotili konkurencieschopnosť jednotlivých odvetví, pričom by výsledky tohto hodnotenia v medzinárodnom obchode navzájom rešpektovali.

Obchod, ktorý je hlavným fenoménom druhej fáze globalizácie, rastie spolu s objemom služieb spojených s predvýrobnou a povýrobnou fázou. Navyše v tejto fáze sa nejedná len o prúdy tovarov, ale aj o technologickú výmenu, o kombináciu technológie jednej krajiny s pracovnými silami krajiny druhej. Túto výmenu a z nej vyplývajúci obchod nie je možné tak ľahko odhadnúť ako kedysi prúdy tovarov. Z toho vyplýva, že politici nie sú schopní starými prostriedkami proces globalizácie (vrátane jej dopadov) účinne ovplyvniť.

Pre štát je nevyhnutné zmeniť staré postupy myslenia a ako hovorí Richard E. Baldwin, mal by nazerať na globalizáciu z viacerých uhlov pohľadu (v tom aj cez trh práce). Hovorí, že šikovní politici môžu negatívne dopady globalizácie predvídať a napr. pripraviť obyvateľstvo na celoživotný proces vzdelávania, pretože počet ľudí, celoživotne zamestnaných v tom istom sektore, bude nestále klesať. Prikláňa sa k politike zásahov na pracovnom trhu, pri ktorých štát chráni zamestnancov (činí tak napr. Dánsko) a nie pracovné miesta (ako je tomu u nás na Slovensku, resp. v Španielsku). Na pracovnom trhu je dôležitá flexibilita a ak štát chráni pracovné miesta, nepriamo núti producenta opustiť krajinu v prípadoch, ak tieto miesta sú obsadené nerelevantnými zamestnancami. Nabáda, aby politici prehodnotili podporovať produkciu, o ktorej nie je isté, či zostane v krajine, a ktorá má navyše malý multiplikačný efekt (napr.  nevytvára „dobré" miesta súvisiace s produkciou, ako napr. v oblasti dizajnu, marketingu, služieb pre zákazníkov ai.)

Fabrikou 21. stor. je podľa Richarda E. Boldwina mesto. S kvalifikovaným obyvateľstvom, pretože také pracovné miesta nie sú ľahko transferovateľné. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že takýmto miestom je napr. Vancouver, ležiaci v priemyselne chudobnej západnej časti Kanady. Po etablovaní sa s bankovými službami pre podnikateľov z Ázie sa presadil s ďalšími službami pre priemysel v Ázii, vrátane vzdelávania ázijských odborníkov. Vďaka usporiadaniu zimnej olympiády mesto následne dobudovalo infraštruktúru pre cestovný ruch.  Aby čiastočne eliminoval prípadné negatívne dopady hospodárskej krízy v Ázii.

Mnohé európske mestá majú podobné šance. Dokonca aj Bratislava. Napriek tomu, že leží v blízkosti Viedne. Cesta k úspechu vyžaduje zmenu myslenia.

(Richard E. Boldwin, nar. V r. 1958 v Los Angeles, je uznávaný svetový akademik. Dizertačná práce obhájená v r.  1986 je na tému: Ekonomická geografia globalizácie. Okrem iného je zakladateľom internetovej platformy VoxEU.org.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?