Koniec bankového tajomstva?

Autor: Rudolfa Vallová | 12.6.2013 o 10:45 | Karma článku: 3,23 | Prečítané:  869x

Je ťažko odhadnúť, kedy sa to všetko začalo, kedy v bankovej sfére došlo k prvému nečestnému obchodu, v ktorom boli poškodené záujmy druhého štátu. Isté je, vo švajčiarskej vznikli prvé problémy s nečestným obchodom po prvej krádeži bankových údajov v roku 2008 a po vyhlásení Hans-Rudolfa Merza, spolkového ministra financií: „An diesem Bankgeheimniss werdet Ihr Euch die Zähne ausbeissen" (na tomto bankovom tajomstve si vylámete svoje zuby).  Svojou nemiestnou poznámkou vyvolal odpor na viacerých frontoch: v EÚ, OECD i v USA... Veci časom dospeli tak ďaleko, že sa nimi na svojich júnových zasadnutiach zaoberá spolkový parlament.

Po sérií vyšetrovaní i obvinení švajčiarskych bánk pre pomoc pri daňovom podvode (UBS - jún 2008 s pokutou 780 mil. USD,  CS - 2010, Basler Kantonalbank - 2010, Wegelin - 2010, pokuta 74 mil. USD), po vydaní zákona Fatca - Foreign Account Tax Compliance Act, po sérií bilaterálnych rokovaní o uplatnení tohto zákona vo švajčiarskych bankách a jeho následnom parafovaní medzi USA a Švajčiarskom v roku 2012 americká justícia v roku 2013 predložila švajčiarskej finančnej sfére a spolkovej vláde súhrnný program pre očistenie sa od starých bremien. Eveline Widmer-Schlumpf, ministerka financií , predkladá návrh AIA (Automatická výmena informácií) švajčiarské mu parlamentu. Parlament sa týmto  dostáva pod tlak, pretože má rozhodnúť o niečom, o čom nemá kompletné informácie a navyše návrh pravidiel Automatickej výmeny informácií  má povýšiť na vyššiu zákonnú normu.

O čo vlastne ide? Podľa denníkov Neue Zürcher Zeitung a Neue Zuger Zeitung USA vo svojom programe pre švajčiarske banky definujú štyri kategórie, medzi ktorými sa môžu rozhodnúť, a to:

  • 1. Banky, ktoré sú už na zozname US úradov (zatiaľ je ich 12)
  • 2. Banky, s ktorými neprebiehajú žiadne vyšetrovania, ale ktoré si myslia, že voči USA urobili niektoré daňové priestupky
  • 3. Banky, ktoré sa nezúčastnili na žiadnych daňových priestupkoch voči USA
  • 4. Finančné inštitúcie, voči ktorým US úrady vprincípe nemôžu predložiť žiadnu právnu námietku.

Program očistenia sa od starých bremien pre banky kategórie  1 a 2 je viazaný na:

- zaplatenie pokuty a

- zaslanie informácií žiadaných americkou stranou, medzi nimi aj osobné údaje pracovníkov banky, ktorí prichádzali do styku s americkým klientom porušujúcim americké daňové predpisy  a rovnako aj osobné údaje o „tretích" osobách, ktoré na sprostredkovaní obchodu spolupracovali alebo zastupovali záujmy klienta banky. Aká výška pokuty jednotlivé banky čaká, je neznáme. Do úvahy prichádza len zníženie pokuty  a to len v prípade, ak by banka deklarovala, že nemohla rozpoznať, že sa jedná o nezdanené financie.

Povinnostiam podľa pravidiel AIA sa nebudú môcť vyhnúť ani finančné inštitúcie tretej kategórie, podľa presvedčenia ktorých nespáchali žiaden priestupok voči daňovým predpisom USA. Tie sa budú musieť totiž podriadiť previerke nezávislého kontrolóra. Povinnosť neobíde ani finančné inštitúcie štvrtej kategórie, ktoré budú musieť archivovať určité podklady.

Na druhej strane sa USA sľubujú, že:

  • 1. Úrad spravodlivosti nepovolí na „určitý čas" žiadne trestné konania voči švajčiarskym bankám
  • 2. Osobné údaje poskytnuté švajčiarskymi bankami budú použité len na predmetné trestné vyšetrovania (voči americkým daňovníkom porušujúcim zákon).

V máji 2013 pribudol ďalší prísľub, a to že americké úrady osobné údaje tretích osôb obdŕžané od švajčiarskych bánk nevyužijú na preukázanie ich  viny či neviny.

Rakúsko a Luxembursko (krajiny, ktoré boli spolu so Švajčiarskom na „čiernej listine" OEDC pre nedostatočnú transparentnosť) sa pridali ku Konvencii pre obojstrannú administratívnu pomoc pri daňových otázkach(podpísalo ju 60 štátov - Švajčiarsko podľa slov poslanca Johanna Schneidera Ammanna si necháva zatiaľ otvorené dvere, pričom daňový štandard OECD bude preverovať ako opciu), ktorá v princípe umožňuje tzv. skupinové otázky. Tieto rieši aj AIA (v odbornom žargóne „model 1"), ale v „Konvencii" je označená ako opcia, teda nie ako nutnosť.

Prianie americkej strany, aby sa spôsob riešenia starých bremien nepolitizoval, zostal len „na papieri". Lex USA a AIA sa dostal na parlamentnú pôdu a medzi politickými stranami prebiehajú živé diskusie. Z politikov vari najjasnejšou rečou hovorí Philipp Müller, predseda FDP, ktorý pripomína, že rozhodnutie o veci patrí do rúk spolkovej vlády a nie parlamentu. Medzištátny daňový spor nie je záležitosťou hospodárskou, ale súvisí s právnym štátom. Poznamenáva, že podmienky AIA vedú k tomu, aby si celý švajčiarsky bankový sektor stiahol nohavice. Philipp Müller poznamenáva, že spolková vláda môže oprávniť banky, aby zaslali americkej justícii požadované údaje a sami jednali o výške pokút. Podotýka, že americké úrady oslovili vládu a nie parlament, aby vo veci rozhodol. Upozorňuje pritom, že ak by Lex USA parlament odsúhlasil, zvyšuje sa riziko, že podobne ako USA budú konať aj ostatné štáty (Nemecko či Francúzsko).

 Parlamentné strany majúce väčšinu v parlamente (SVP a SP) sú zatiaľ a priori voči akémukoľvek zasielaniu osobných údajov za hranice štátu. Paradoxom je, že práve zasielanie osobných údajov bolo a stále je najháklivejším bodom  aj vo veci spolupráce finančných inštitúcií s justíciou. Bankové inštitúcie vo všeobecnosti totiž neradi spolupracujú s políciou. Zaslanie osobných údajov v prípade UBS vyvolalo medzištátny spor medzi USA a Švajčiarskom  (vo veci obžaloby UBS v roku 2008 poskytla len informácie o svojich 255 klientoch , pričom švajčiarska Spolková odmietla vydať súhlas poskytnúť americkej justícií osobné údaje o ďalších 4450 osobách).  Spor bol vyriešený až 19. augusta 2009 podpísaním medzištátnej dohody, ktorá uvedené postúpenie osobných údajov potvrdila.

Jednania  v daňových sporoch a daňových dohodách medzi štátmi za Švajčiarsko viedol na domácej pôde ale i v zahraničí uznávaný diplomat Michael Ambühl, štátny sekretár EDA, ktorý sa v septembri vracia k svojej profesúre na ETH v Zürichu. Oznam o jeho odstupe z funkcie bol prekvapením, ktoré zároveň potvrdzuje, že jednania s USA sa dostávajú do záverečnej fázy. Je to práve Michael Ambühl, ktorý dnes upokojuje znepokojených švajčiarskych advokátov, z ktorých sa poniektorí ako tretie osoby sprevádzali amerických klientov do banky, a ktorí majú dôvod obávať sa zaslaniu ich osobných údajov americkej justícií. Ambühlovo prehlásenie, že americkej justícii sa môžu obávať viac americkí a nie švajčiarski advokáti, určite ochladilo horúce hlavy. Eveline Widmer-Schlumpf začiatkom tohto týždňa vyjadrila ochotu dopracovať znenie AIA práve v časti ochrany osobných údajov tretích osôb.

Vo švajčiarskych médiách vo všeobecnosti prevláda názor, že je lepšie sa podriadiť Lex USA ako ho odmietnuť. Sem-tam sú publikované čierne scenáre, výsledok osudov finančných inštitúcií  americkou justíciou už odsúdených.  Napríklad Neue Zürcher Zeitung prinášajú informácie o firmách obžalovaných buď z prania čiernych peňazí, z financovania terorizmu, pre podvod, alebo falšovanie dokumentov ai., ktorým čelili medzi iným aj E.F.Hutton, US-Broker (obžalovaný 1985, predaj 1987 Shearshon Lehmenovi), Drexel Burnham, US-investičná banka (obžalovaná 1989, konkurz 1990), BCCI. Medzinárodná banka (obžalovaná 1990, zbankrotovaná), Daiva Bank (obžalovaná 1996, US obchod zničený), Bankers Trust (obžalovaný 1999, neskôr odkúpený Deutche Bank), Arthur Andersen, poradenská spoločnosť (obžalovaný 2002, skrachovaná).

To len potvrdzuje, že prijať nezdanené peniaze je nielen morálne neakceptovateľné, ale v prvom rade ekonomicky nevhodné. Preto by banky mali presadzovať vlastný záujem a nie stavať sa na odpor voči svetu.  Zdá sa však, že švajčiarske banky doposiaľ nedosiahli zhodu. Fulvio Pelli, prezident kantonálnej banky Banca dello Stato del Cantone Tecino pre Neue Zürcher Zeitung hovorí, že by banky boli solidárne, keby existovalo globálne riešenie. Bolo by dobré, keby skutočne išlo o konečné očistenie sa od starých bremien. V tom prípade by išlo aj o očistu bankovej sféry Švajčiarska a to je už niečo, čo si zaslúži solidaritu všetkých bánk, teda aj tých, ktoré nemajú veľa amerických klientov, resp. môžu preukázať, že prijali od nich peniaze, resp. vykonávajú pre nich bankové operácie, ktoré sú v USA náležite zdanené. Takže riešenie (AIA) prinesie nové problémy. Tým sa nastoľuje otázka: Ide to aj bez „Lex USA"?

Parlamentný boj zatiaľ vyzerá ako „hra o čas a o informácie", poznamenáva Neue Zürcher Zeitung. Na program parlamentu by sa mal vrátiť 12. a 18. júna. Mnohí prepočítavajú, koľko stojí očista od starých bremien. Situáciu zaiste sťažuje aj fakt, že medzi 14-timi bankami prvej kategórie sú aj dve kantonálne banky (Bern, Zürich). FDP prichádza pohotovo s návrh zmeniť Zürcher Kantonalbank na akciovú spoločnosť a následne ju sprivatizovať.

Švajčiarske banky sa zatiaľ zhodli aspoň na jednom: na základe dohody so zamestnávateľskými zväzmi zložili 2,5 mil. Frankov do fondu pre ťažké prípady. Očakáva sa, že niektoré banky budú musieť znížiť počet zamestnancov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?