Kde niet privátnej sféry, hrozí totalitný štát

Autor: Rudolfa Vallová | 20.6.2013 o 11:07 | Karma článku: 3,75 | Prečítané:  473x

Tak začal svoju poslednú víkendovú úvahu Felix E. Müller, šéfredaktor Neue Zürcher Zeitung (NZZ) na tému „PRISMy" a jej možných následkov pre život jednotlivcov a celej spoločnosti.

Sledovanie elektronickej komunikácie americkej vlády je obsiahlejšie ako sa predpokladalo. Cieli nielen na prevádzkovateľov telefónnej siete ale aj na takmer všetkých poskytovateľov internetových služieb. V tejto súvislosti aj NZZ spomínajú na dielo britského autora „1984", na Orwellovu negatívnu víziu štátu, ktorý sleduje svojich obyvateľov, klame ich a nimi manipuluje...

Pri všetkej úcte k snahe americkej vlády a práce NSA (National Security Agency) urobiť všetko, čo je v ľudských silách pre ochranu pred možnými teroristickými útokmi a teda pre zabezpečenie ochrany bezpečnosti, akoby sa opomenulo vziať do úvahy názor samotného obyvateľstva a podnikateľskej sféry, ktorá by si zaiste rada vypočula garancie na ochranu svojej privátnej sféry.  Podľa NZZ sám Barack Obama pred niekoľkými dňami vyslovil zásadnú pravdu: „Nie je možné mať 100% bezpečnosť  a zachovať 100% privátnu sféru".  Ale to, čo je možné, je dať tieto dva protipóly na váhu a jej rovnováhe verejne diskutovať. V opačnom prípade sa môže stať, že nástoj zamierený „v prospech bezpečnosti domáceho obyvateľstva" sa môže obrátiť proti osobnej slobode, minimálne tých obyvateľov štátu, ktorí sú v oblasti potreby osobnej slobody mimoriadne citliví.

Môže sa totiž stať - napriek všetkým bezpečnostným opatreniam štátu, že dôjde k úniku „tajne" získaných informácií, čo prináša nepredvídané negatívne následky tak pre spoločnosť, tak pre život jednotlivca. Rovnako existuje hrozba zneužitia softvéru - ako napríklad minulý rok v Nemecku, keď softvér , ktorý používalo ministerstvo vnútra, využíval nemenovaný klub pre svoje účely. Preto pri parlamentnej diskusii nemecké FDP bolo zásadne proti tomu, aby štát využíval pre svoje potreby softvér, ktorý nie je možné zabezpečiť proti jeho zneužitiu.

Utorkové vydanie NZZ informuje, že Angela Merkel, nemecká kancelárka, obhajuje štátny dohľad nad internetom.  V jednom z interview povedala: „Sme odkázaní na to, aby sme boli sami schopní akcie a nie vydaní na milosť teroristom. Dnes prebieha komunikácia na internete..."  Preto chce túto tému otvoriť pred Obamom - snáď sa tak už stalo v stredajšom rozhovore medzi štyrmi očami v Berlíne. Za účelom boja proti terorizmu chce BND investovať  100mil. Euro... V každom prípade Nemecko chce viac transparentnosti a je za výmenu informácií s USA, ale na druhej strane Nemecku záleží, čo sa stane s poskytnutými informáciami občanov.

Ochrana osobných údajov a privátnej sféry je v súčasnosti jednou z hlavných tém tak v Nemecku- v súvislosti so štátnou návštevou Baracka Obamu, tak aj vo Švajčiarsku, v tom prípade v spojení s Lex USA. Podľa Felixa E.Müllera je bankové tajomstvo námietka jednotlivcov, že vo veci niektorých ich finančných záležitostí konajú samostatne, bez vedomia ďalších ľudí a štátu. Tým naznačuje, že sféra ochrany osobných údajov občanov je prepojená na ďalšie sféry - či už politickú, hospodársku, finančnú ai.  To, čo nie je zatiaľ jednoznačné, je hranica, kde „tajomstvo" ešte existovať môže, alebo kde už existovať prestalo. Šéfredaktor NZZ sa odvoláva na existenciu slobodného štátu, kde existuje právo jednotlivcov , aby samostatne konali. Ak niekto požaduje 100% bezpečnosť proti teroru, tak potom sa musí akceptovať fakt, že pod lupu sa dostane aj obchod.

Obe požiadavky, hovorí Felix E. Müller, bezpečnosť a ochrana informácií privátnej sféry, sú legitímne. Kompromis medzi nimi sa musí dosiahnuť demokratickou cestou. Ak sa to namiesto toho stane v anonymných zastupiteľských budovách, je po akejkoľvek kontrole. V takýchto podmienkach žiadna vláda na svete nevydrží kratšie či dlhšie odolávať pokušeniu zneužiť získané informácie.

Na aký účel? Napríklad aj k organizácii „riadených bankrotov". Z osobnej skúsenosti poznamenávam, že by to nebol ani prvý, ba ani posledný prípad. Proti tomu - ako končí svoj komentár šéfredaktor NZZ, pomôže si len zahvizdnúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?