Cesta k európskemu občianstvu tŕnistá

Autor: Rudolfa Vallová | 26.6.2013 o 10:37 | (upravené 26.6.2013 o 13:03) Karma článku: 4,44 | Prečítané:  278x

Európa by rada mala na svojom kontinente „štyri slobody": slobodu pohybu tovaru, kapitálu, služieb a voľný pohyb osôb, ktorého víziou je „európske občianstvo". Práve k nemu vedie dlhá, kľukatá, ba dokonca i tŕnistá cesta.

Minulý týždeň jedna z iniciatív politickej strany SVP rozvírila vo švajčiarskom parlamente zaujímavú  diskusiu, ktorá viedla k novému prehodnoteniu voľného pohybu osôb a k spätnému prehodnoteniu starých kontinentov. Pozastavenie hodné prehodnotenia cieľa. Švajčiarsko (nie je člen EÚ) pristúpilo k dohode s EÚ o voľnom pohybe osôb v roku 2002 (od 2007 pre 15 štátov EÚ bez limitov). Ako jedna z európskych krajín mala skúsenosti s prisťahovaleckými vlnami (1963/64, 1970, 1991, 2009, 2012), ktoré v roku 1970 viedli k prijatiu kontinentov. Vďaka diskusii v parlamente sa Švajčiari napokon väčšinovo zhodli, že spätný návrat ku kontinentom nie je cestou, ktorá by vyriešila negatívne vplyvy prisťahovalectva. Po prvé - kontinenty obmedzujú ľudskú slobodu, po druhé - sú administratívne náročné a drahé, po tretie - brzdia rozvoj hospodárstva (štát vstupuje ako brzdiaci medzičlánok na trh práce, čím sa sťažuje, príp. úplne vylučuje komunikácia medzi jednotlivými, hlavne menšími hospodárskymi jednotkami a ponukou práce).

Podľa Neue Zürcher Zeitung  (NZZ) je dohoda o voľnom pohybe osôb pre niektorých Švajčiarov prekliatím, pre iných požehnaním. Hoci preplnené prostriedky hromadnej prepravy a zvyšujúci sa tlak na rast ceny prenájmu nehnuteľnosti môžu znervózňovať časť obyvateľstva, neodškriepiteľné sú aj výsledky štúdie: prisťahovalectvo pôsobí ako nový prameň. Štát omladzuje, prináša mu vyššie príjmy ako sú výdavky s prisťahovalectvom spojené. Tento efekt môže byť krátkodobý, ale vzhľadom na vek prisťahovalcov môžu práve títo pomôcť hospodársky najvyspelejším európskym štátom prekonať obdobie frekventovanejšieho nástupu domáceho obyvateľstva do dôchodku (do roku 2030). Podľa štúdie OECD Luxembrug a Švajčiarsko takými štátmi sú.

Pozrime sa na niekoľko čísel švajčiarskej demografie. Spolkový úrad pre štatistiku prerátal, ak pokiaľ pôrodnosť na jednu ženu zostane na úrovni 1,5 dieťaťa, poklesne počet obyvateľstva. Aby nepoklesol, je potrebné kvótu pre pôrodnosť zvýšiť na 2,1 dieťaťa na 1 ženu. Prisťahovalectvo môže napomôcť tomuto vyrovnaniu, ináč klesne počet obyvateľstva v roku 2030 pod dnešnú úroveň.

Predpokladá sa, že Európa bude naďalej starnúť. V roku 2011 bol priemerný vek vo Švajčiarsku 41,5 roka. Do roku 2030 môže zostarnúť na 45 rokov, pričom počet obyvateľov nad 65 rokov (penzistov) môže vzrásť z dnešných 1,3 mil. na 2,1 mil. . Podiel penzistov by tak vzrástol z dnešných 17% na 24%. Samozrejme, že sa jedná o predpoklady. V skutočnosti môže nastať aj taká situácia, že prisťahovalci budú ďalej migrovať - v prípade ak dôjde k presýteniu trhu práce, teda tak, ako sa to stalo napríklad v rokoch 1974-1978. V každom prípade súčasné čísla hovoria, že Švajčiarsko môže prisťahovalectvom z EÚ viac získať, ako stratiť.

Prognóza vychádza aj z porovnania vývoja krajiny pôvodu prisťahovalcov. Kým v roku 2007 sa podieľali Nemci 2/3 na celkovom počte prisťahovalcov, Gréci, Portugalci, Španieli a Taliani len 5% a 8% prisťahovalci z východnej Európy (bývalé komunistické štáty), v roku 2012 klesol podiel počtu prisťahovaných Nemcov na 15%, podiel prisťahovalcov zo štyroch juhoeurópskych štátov vzrástol na 51% a podiel východnej Európy na 20%. Podľa štúdie, ktorej výsledky prináša NZZ, najpočetnejšiu komúnu prisťahovalcov tvoria kultúrne blízki Taliani (296 448). Silná je skupina Portugalcov (245 964) a Španielov (71 711). Ich počet sa neustále mení, pretože medzi nimi je mnoho sezónnych pracovníkov prichádzajúcich za prácou v lete (počasie umožňuje lacné bývanie v kempingoch). Po sezóne mnohí odchádzajú späť za svojou rodinou.

Švajčiarsky trh práce je hladný. Podľa Neue Zuger Zeitung sa situácia v poniektorých odboroch zmenila - ponuka miest pre učňov prevažuje dopyt zo strany dorastu (predovšetkým v odboroch stavebníctvo a spracovateľský priemysel). Tým je ohrozená kvalita výsledkov práce, pretože firmy na domácom trhu si nemajú z čoho vyberať. Navyše Švajčiarsko je krajina „Made in Swiss", značky vyjadrujúcej tradičnú kvalitu. Takáto značka kladie nároky na vysokú vzdelanostnú úroveň prisťahovalcov. Ak takýchto Švajčiarsko získa zo zahraničia, ušetrí na výdavkoch na ich vzdelanie (vrátane jazykového), čo je ďalším prínosom s okamžitým efektom pre štát a jeho hospodárstvo. Pre prisťahovalcov z východnej časti Európy sa odchodom Nemcov vytvoril priestor pre nové uplatnenie. Podľa informácií z trhu práce, toto miesto zastávajú úspešne a ich platy sa rýchle šplhajú nahor. Toto je významný faktor, pretože strach z ohrozenia úrovne miezd medzi domácim obyvateľstvom je ďalším negatívnym faktorom smerovaným proti prisťahovalectvu ako takému.

Európske občianstvo nie je cieľom - či pre jednotlivca (nárok po 5-tich rokoch pobytu a pracovného úväzku v inom európskom štáte) tak i pre spoločnosť. Je to proces vyžadujúci dlhodobú stratégiu a nie ústupky za ústupkami (v medzinárodných dohodách, predovšetkým v mzdových otázkach) a koordináciu medzi všetkými zúčastnenými štátmi (ktorí k slobode pohybu osôb pristúpili). Nechcem týmto tvrdiť, že táto zo 4 základných slobôd Európy nie je riadená. Je, ale nie až príliš centrálne?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?