Diery v rozpočte

Autor: Rudolfa Vallová | 5.7.2013 o 11:35 | (upravené 5.7.2013 o 13:31) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  529x

Pod názvom „Die Slowakei unter Spardruck" priniesli včera svetoznáme Neue Zürcher Zeitung (NZZ) neočakávanú správu o Slovensku a o vývoji jeho štátneho rozpočtu, t.j. že pre rok 2013 sa očakáva výpadok na strane príjmov vo výške 350 mil. Eur (okolo 0,5% HDP) a pre 2014 ďalších 600 mil. Eur (0,8% HDP).

Slovenská vláda sa podľa NZZ sťažuje na nedostatočnú konjunktúru v EU priestore, ako aj na ekonomiku silne orientovanú na automobilový a strojárenský priemysel. Denník sa odvoláva na slovenských komentátorov a informuje, že zníženie rozpočtových príjmov došlo v dôsledku zvýšenia nového daňového zaťaženia. V dôsledku toho mnohé firmy hľadali možnosti minimalizácie ziskov v rámci zákona, a to preložením sídla spoločnosti do zahraničia. Takže kým počas krízy sa presťahovalo 300 spoločností na Cyprus, koncom roka 2012 vybehol tento počet takmer na 800.

Okrem vyjadrení ministra financií Kazimíra sa správa vo švajčiarskom denníku opiera o prepočty analytika Iness  (vzťah medzi šetrením a tvorbou HDP) a komentátora slovenského denníka Sme (k ďalšiemu zadlžovaniu Slovenska) .

Aká je stratégia slovenskej vlády pre ozdravenie ekonomiky, čitateľom známeho švajčiarskeho denníka nie je známe. Potešiteľné však je, že po dlhom čase čitatelia NZZ dostali správu o Slovensku. Švajčiari pravidelne informujú o dianí v oblasti „východnej Európy" , či už za oblasť ako celok alebo hlavne o dianí v Českej republike i Maďarsku, ktoré sú teritoriálne k Švajčiarsku predsa len bližšie ako Poľsko. Napríklad po ruke mám správu EBRD (Európskej banky pre obnovu a rozvoj) z tohoročného zasadnutia v Istanbule k prognózovanému rastu HDP (Slovensko 2013: 1,0 a 2014: 2,0), podľa ktorej je potrebné korigovať prognózy a rast HDP stimulovať podporou malých a stredných firiem.  K Švajčiarom sa cez médiá dostanú aj informácie s číselnými vyjadreniami za jednotlivé východoeurópske štáty o stave a vývoji pracovného trhu (vrátane nezamestnanosti), vzdelania, zadlženia štátov EÚ, nehnuteľností a ich cien a pod.

V tejto súvislosti je zaujímavá aj informácia, ktorú priniesol nezávislý švajčiarsky denník Tages Anzeiger v posledných júnových dňoch. Uznávaná profesorka z Hardvardu Shoshana Zuboff hovorí o potrebe prestavať celý ekonomický systém, pretože podľa nej - odborníčky na sociálnu psychológiu, sa  svet nachádza na podobnom medzníku ako na prelome 19. stor., teda v čase, keď vznikla nová spoločenská trieda robotníkov, ktorá si vyžiadala nové právne normy. Tým sa vytvoril základ masovej produkcie, ktorý znamenal konzum pre všetkých. Henry Ford sa stal vzorom nového myslenia. Snom vlastnej sebarealizácie generácií minulého storočia bol dom, pekné auto a dobré miesto na „rebríku do kurína". Dnes, v časoch IT revolúcie (prvá vlna komputerizácie spadá do roku 1978 - kedy som zhodou okolností písala svoju diplomovku na tému: Automatizované spracovanie informácií v podniku Interhotel Bratislava) sa predstava o vlastnej sebarealizácii podstatne zmenila a vlajku po Fordovi preberajú takí ľudia ako Julian Assange alebo Edward Snowden.  Sociálna psychologička z Harvard Buseness School má určite pre toto tvrdenie svoj dôvod (viac o význame nového usporiadania vzťahov v nasledujúcom článku). V každom prípade stojí za úvahu zvážiť, nakoľko má masová výroba, a tým aj zvyšovanie konzumu, význam smerom do budúcnosti vo vzťahu k zvyšovaniu HDP, z ktorého následne - samozrejme s ohľadom na rozumnú daňovú politiku a ochranu pracovného trhu (obe sú úlohou štátu), je možno vychádzať pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

Nedá mi spomenúť mienku ďalšieho uznávaného amerického ekonóma Roberta Skidelskiho (článok na tému hospodárskeho rastu podľa jeho predstáv som  v tomto týždni zazrela aj na hnonline.sk), ktorý upozorňuje na nesprávny názor na šetrenie. Šetriť áno, ale nie v oblasti vzdelávania, obnoviteľných zdrojov energií a v ochrane životného prostredia. Pretože hlúposť stojí spoločnosť viac ako vzdelávanie, energia je drahá a bezohľadným chovaním k životnému prostrediu si ako ľudia sami skracujeme vlastný život, resp. život svojich potomkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?