Nová kultúra transparentnosti

Autor: Rudolfa Vallová | 11.7.2013 o 11:32 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  365x

Nie je to utópia. Možnosť ľahšieho prístupu k informáciám, rešpekt pred ľudským právom a slobodou je oveľa lepšia vízia ako represia, reštrikcia a odpočúvanie. Tvrdí to Shoshana Zuboff, sociálna psychologička z Harvardu a zároveň spisovateľka. Nezávislému švajčiarskemu denníku Tages Anzeiger  rozpráva, že svet očakáva novú kultúru transparentnosti...

Škandál, ktorý sa stal na Harvadskej univerzite - vedenie čítalo e-maily pedagógov a žiakov a následne ich voči nim zneužilo, nie je na svete jediný. Dekanka, ktorá bola za uvedený škandál zodpovedná, v máji (t.r.) oznámila ukončenie svojho zamestnania. Pozitívne hodnoty v tomto prípade zvíťazili. Čo sa ale deje na pozadí dnešnej spoločnosti? 

Hovorí sa, že história sa opakuje. Keď v dôsledku vynálezu parného stroja začali ľudskú prácu nahradzovať stroje a spolu s hromadnou výrobou rástol počet príslušníkov novej triedy - robotníkov. Štát pomaly menil svoju spoločenskú úlohu a nový sociálny poriadok upevnil novú spoločnosť v nových právnych normách. Vstupom do 21. storočia sme vhupli oboma nohami naraz do informačnej spoločnosti. Nový svet potrebuje nové právne normy. Tie staré, z minulého storočia, duchu doby neprospievajú.

Zuboff poznamenáva, že existuje vždy len jedna spoločnosť - so spoločnými hodnotami a spoločnou etikou. Naša spoločnosť zaznamenala prechod k novému typu (informačnej) spoločnosti  v priebehu rokov 1978-1986. Na nebezpečenstvá,  s prechodom súvisiacich, upozornila vo svojej knihe „In the Age of the Smart Machine".  Bolo to v čase, keď tí, ktorí mali podozrenie z odpočúvania, boli považovaní za bláznov. Dnes je to realita.

V 20.stor. došlo k zaujímavej kombinácii - masovej výroby, ktorá podporovala masovú spotrebu, s autoritatívnym manažérskym typom. Podľa Zuboff sa tak stalo v zmysle Nietzkeho konceptu a jeho motta: „Vedieť znamená vládnuť" (Nietzke: Der Wille zur Macht, 1906). Hierarchia, založená na autorite, využíva všetko (vrátane technológií) pre svoje presadenie sa.

Keď v polovici 80-tych rokov sa stal internet, umožňujúci voľný priechod informácií, prístupný väčšiemu počtu osôb, elita ho vnímala ako ohrozenie svojej podstaty. Tak sa technológia, ktorá mala spoločnosť oslobodiť, obrátila proti nej samej.

V tejto súvislosti sa vynára otázka, ako znova vrátiť moderným IT technológiám ideu podporujúcu slobodu. Zdôrazňovanie významu používania technológií v boji proti teroru by sa nemalo na druhej strane zneužiť na zdôvodnenie pre udržanie praktík minulého storočia. Zuboff poznamenáva, že perfekcionalizovanie odpočúvania nie je riešením, pretože popri technológii sa tohto procesu zúčastňuje aj človek so všetkými svojimi slabosťami, vrátane rebélie medzi oddeleniami, slabej komunikácii či rivality. Dodáva, že teamovým tréningom je možné dosiahnuť v boji proti teroru viac, čím následne USA a celý svet by boli bezpečnejšími.

Informačná spoločnosť 21. stor. má inú predstavu o sebarealizácii ako mala spoločnosť v minulom storočí. Rebrík hodnôt (ktorý v minulom storočí zvykol viesť do kurína), je dnes obsahovo i kvalitatívne iný. To, čo však spoločnosti chýba, je regulatívna infraštruktúra. Bez nej existuje veľké riziko, že štát v krízovom momente - v časoch strachu alebo v časoch zlého vedenia štátu, štát skĺzne do „temnoty". Ak chýbajú zákony, môžu sa údaje, ktoré boli zbierané pre dobrý účel, byť zneužité pre zlé účely.

Kombinácia chýbajúcich zákonov a náruživá orientácia na vodcovstvo je nielenže nebezpečná pre demokraciu a slobodu človeka, ale negatívne pôsobia na slobodu myslenia. Strach je bariéra pre inováciu. Život v skleníku nie je pre človeka ako jedinca vhodný, ba ani zdravý. Je dokonca deštruktívny. Pre jedinca i pre spoločnosť.

Ktorým smerom sa vývoj pohne, záleží nielen od politikov, zákonodarcov, ale aj etickej vyspelosti firiem pôsobiacich v IT oblasti. Vývoj sa zastaviť nedá. Kapitalizmus, hovorí Zuboff, prešiel do nového štádia a vyžaduje prechod k decentralizovanému kapitalizmu pre fragmentované a mnohostranné „JA".

 

Pozn.: Shoshana Zuboff, sociálna psychologička z Harvardu a zároveň spisovateľka.Knihyy „In the Age of the Smart Machines" (1988) a „The Support Economy" (2003)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?