Malé štáty majú často pocit, že tie „veľké“ ich ženú do kúta. Je to tak: sme príliš malým štátom, aby sme mohli udávať tón v únii, ale sme dostatočne VEĽKÝM, aby sme veci správne pochopili a veľkým poukázali na bezhraničný absolutizmus a vykorisťovateľsvo Habsburgovcov, nehumánnosť a despotický charakter fašizmu či bezhlavosť totalitného komunizmu. My a naši predkovia, sme prežili mnoho, čo zničilo Európu. Máme nielen právo, ale aj povinnosť dať o tom Európe vedieť a ak nepochopí, nastaviť jej zrkadlo...
Zaiste sa pamätáte, že britská kráľovná Alžbeta navštívila v čase prejednávania Grexitu Nemecko a za zatvorenými dverami hovorila s nemeckou kancelárkou Merkelovou. O čom viedli reč? To nevieme, ale vieme, že britský kráľovský pár- či chce alebo nie - je symbolom spojenej Európy.
V týchto dňoch, pred júnovým hlasovaní o Brexite, navštívil Veľkú Britániu americký prezident Obama a nahlas vyjadril svoju mienku o výhode členstva Veľkej Británii v EÚ.
Naša bývalá ministerka financií Schmoegnerová v médiách upozorňuje, že by sme si mali všímať reformy, na ktorých sa pracuje vo Veľkej Británii...
Prečo by sme mali tomu a inému rozumieť? Aby sme vedeli, aký charakter štátu chceme a čím chceme prispieť do spoločnej Európy.
Vieme, kam kráčame? Krátko po páde železnej opony ako oponent diplomovej práce som sa diplomantky spýtala, čo za hospodársku politiku sa na univerzite učia. Ona na to: „Management“. Pri posledných voľbách som počula o sklamanom voličovi – od liberálov očakával sociálny štát... Predseda strany Sieť pán Procházka pred voľbami veľa hovoril o funkcii a úlohách štátu, dokonca rozbalil otázku úrovni miezd. Pochopili voliči, o čom vôbec vlastne hovorí?
Preto siaham po starej učebnici vydanej v dobe, keď formy kapitalizmu boli jednoduchšie. Pre tých, ktorí sú odborníci v inej oblasti ako je hospodárstvo/hospodárska politika, vyberám:
Existujú štyri druhy štátov, podľa toho, aká ideológia ich ovláda:
Vrchnostenský štát,
- ktorý sa vyskytoval najmä v stredoveku a ktorý na spôsob otcovskej moci reguloval všetko a našiel výraz hlavne v merkantilizme, v názore a systéme, ktorý považuje zahraničný obchod za zdroj bohatstva a myslí, že tým bohatší bude štát, čím viac vyvezie hotových výrobkov a čím viac dovezie surovín a vzácnych kovov...
Právny štát,
- ktorý podlieha individualistickej a prirodzenoprávnej ideológii, hlásajúcej politickú, náboženskú a hospodársku slobodu. Táto ideológia je najlepšie rozvinutá v anglosaskom svete, ktorý je presvedčený – nábožensky – že každý jednotlivec je príčinou svojho šťastia a nešťastia, preto je zodpovedný za svoj osud a štátna pomoc je zbytočná, lebo na situácii nemôže nič zmeniť. Preto štát má byť na hospodárskom poli pasívny a nie aktívny. Výraz tejto politiky na poli hospodárskom je liberalizmus. Štát je iba nočným strážnikom, ktorý sa má starať o to, aby sa ľudská sloboda čo najviac rozvila a zabezpečila a aby si ľudia v práci vzájomne neprekážali. Štát má iba podporovať voľné rozvitie ľudskej osobnosti na hospodárskom poli a má vynášať také hospodárske právo a používať také prostriedky, ktoré hospodársku slobodu jednotlivcov najlepšie zabezpečujú.
Blahobytný sociálny štát
- sa usiluje odstrániť následky rozvinutého individualizmu právneho štátu. Štát zasahuje do hospodárstva a rieši sociálne problémy, ktoré jednotlivci sami nemôžu rozriešiť. Preto sa robí sociálna politika, starostlivosťo starších a ľudí v núdzi. Je tu úsilie vyrovnať životnú úroveň obyvateľstva, zvýšiť sociálnu bezpečnosť, t.j. aby mal každý možnosť byť z niečoho živý a nezomrel hladom. Spravidla sa v týchto štátoch sa nesmie žobrať. Rovnako sa znižujú majetkové rozdiely obyvateľstva progresívnymi a podobnými daňami.
Totalitný štát
- predpisuje hospodársku činnosť a povoľuje len takú činnosť, akú výslovne predpíše. Nárokuje si nielen úpravu hospodárskej činnosti, ale aj úpravu politiky, kultúry a všetkých prejavov verejného a často aj súkromného života jednotlivcov. Nič sa nesmie robiť, čo sa nepredpíše. Často ani nikto nemá alebo nesmie mať inú mienku na kultúrnom, hospodárskom a politickom poli, ako vedúci predstavitelia štátu a vedúca politická alebo sociálna ideológia.
Ide o štáty fašistické, národnosocialistické a socialistické. Fašistický štát ponechával a národnosocialistický ponecháva doterajší individualistický hospodársky systém nezmenený, iba ho modifikuje, reglementuje, upravuje podľa záujmov štátu (fašizmus) alebo národa (národný socializmus). V národnosocialistickom hospodárstve má verejný záujem prednosť pred súkromným záujmom. Štát má povinnosť dať prácu a právo pracovať každému členovi národa, lebo práca je pre človeka potrebná. Hospodárstvo je časť národného, čiže štátneho života, kým v liberalizme vedie hospodárstvo zisk jednotlivca...
Uvedené potvrdzuje, že liberálny a totalitný štát majú navzájom nezlučiteľné obsahy, pretože liberálne a totalitné myšlienky si navzájom odporujú. Práve na to myslel predseda nemeckých slobodných demokratov (FDP) Lintner, keď občanov upozorňoval, že Nemecko liberálnu stranu potrebuje. Potrebuje ju aj kontinentálna Európa, pretože pre politiku je dnes charakteristická jednostrannosť. Ale aj v tom sa časy menia. Európa prechádza závažnými zmenami.
