Na muške boli len domáci

Autor: Rudolfa Vallová | 10.5.2016 o 10:12 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  226x

Je kríza v cestovnom ruchu za naším chrbtom? Zdá sa, že v návštevnosti domácich hostí áno. V návštevnosti so zahraničia, neviditeľnom vývoze, nám to, žiaľ, naďalej škrípe.

7,9 mil. prenocovaní strávili Slováci v minulom roku v domácich ubytovacích zariadeniach. Je to o 0,5 mil. viac, ako v roku 2008 a najviac od vzniku samostatnej SR. Číslo by mohlo byť aj vyššie, nebyť záujmu veľkej časti Bratislavčanov tráviť svoje zimné dovolenky v blízkom Rakúsku. Našťastie rastie počet mimobratislavskej klientely, ktorá chce „tráviť svoju zimu doma“.  Kríze v domácom cestovnom ruchu  sme tým ukázali svoj chrbát.

Môžu nás hospodárske výsledky cestovného ruchu naozaj uspokojiť? Pozrime sa, aké výkony dosiahli Švajčiari. Tí v roku 2015 poskytli služby jednonásobne viac domácim turistom ako my na Slovensku.

Prenocovania v ubytovacích zariadeniach v mil. a priemerná dĺžka pobytu:

Rok 2015

Celkom

Domáci

Zahraniční

Priemerná dĺžka prenocovania

Slovensko

12,4

  7,9 (+12,8)

  4,5 (+14,1)

2,9

Švajčiarsko

36,5

16,1 (+0,2)

19,6 (-1,7)

2

Pozn.: Výkon počet prenocovaní je adekvátnejším hodnotiacim kritériom ako počet turistov.

 

Čo náš neviditeľný vývoz – incoming, zahraničný aktívny cestovný ruch, poskytovanie služieb zahraničným turistom u nás, na Slovensku?

Kým v rokoch 2002-2008 sa výkon udržiaval na úrovni cca 5 mil. prenocovaní, pre silné Euro, i napriek zvýšeniu záujmu Nemcov (ich posun na vyššiu 3. priečku návštevnosti Slovenska), nemôžeme hovoriť o úspechu. V minulom roku sa počet prenocovaní návštevníkov zo zahraničia vyšplhal iba na 4,5 milióna. Ak by sme sa pozreli na vývojovú krivku počtu prenocovaní zahraničných turistov 2008-2015 podľa jednotlivých krajov, zistili by sme, že lepšie si viedla len Bratislava (nárast 2015 v porovnaní s 2008 o 0,5 mil. prenocovaní). Ostatné kraje ešte nedosiahli hodnoty roka 2008.

Pre porovnanie: Švajčiari  19,6 mil. prenocovaní  zahraničných turistov v roku 2015 hodnotia ako najhorší od roku 1958. Pre silný Frank poklesli prenocovania turistov z EÚ krajín o -9,3%, pre krízu Rubľa z Ruska až o -30,7%. Vďaka niekoľkoročným zvýšeným aktivitám Švajčiari bodovali na trhoch Ázie a Afriky. Počet prenocovaní Aziatov sa zvýšil o +18,6% (bez Číny a Hong Kongu), +20,5% z Južnej Kórei, +10,3% z Japonska. S nárastom +7,5% bodovala Afrika a +4,7% Amerika.

Švajčiarsko nie sú len Alpy. Turizmus je hospodárskym prínosom nielen pre horské oblasti, ale aj pre veľký počet miest. Priemer 2 prenocovania potvrdzuje, že krajina obstála v konkurencii aj ako tranzitná krajina pre veľké okruhy Európou. Robí preto všetky kroky k zlepšeniu dopravnej infraštruktúry v rámci európskych dopravných koridorov (železničných i cestných, aktuálna je otázka vybudovania druhej Gotthard rúry pre automobilovú dopravu, čím by sa urýchlilo spojenie „talianskeho juhu“ so severnou časťou krajiny a Nemeckom). My sme sa zaplietli do siete ťažko riešiteľných problémov okolo diaľnice D1, pričom pri tranzite Oravou môže autokar s turistami v zime stratiť aj dobré tri hodiny. Pre rozvoj turizmu v Tatrách je nesmierne dôležité spojenie Popradu s poľským Krakovom, pričom sa (podľa môjho názoru) nereálne sníva o tuneli spájajúcim naše Tatry s poľskými. Švajčiari – ak môžu, lyžiarske strediská (nad 2000 m nad morom) navzájom prepájajú horskými dopravnými zariadeniami...

Služby v zahraničnom aktívnom cestovnom ruchu nezahŕňajú len ubytovanie, ale celý komplex služieb v regióne. Preto lokalita/región musí pre turistov vytvoriť „komplex služieb“ od rôznych dodávateľov, t.j. musí preto vytvoriť „organizačný celok“, niečo také, ako „fabriku s jej všetkými subdodávateľmi“. Ponuka takej „fabriky“, hoci pozostáva z regionálneho produktu, musí byť zameraná na klienta. A tu je ten hlavný problém, že u nás to tak nie je.

Výsledkom je zaostávanie a príčin je viac: Rôzne názory na pojem a obsah destinačného manažmentu (riadenie cestovného ruchu v regiónoch), navyše „stabilizované“ vyššou právnou normou – Zákonom NR SR č. 91/2010 o rozvoji cestovného ruchu. Nekoncepčná práca v budovaní integrovaného informačného systému cestovného ruchu – tento okruh je doménou štátu/samospráv, t.j. nepatrí do oblasti podnikateľskej. Minimálna pozornosť venovaná problematike distribučným kanálom cestovného ruchu. Zaostávanie vo využití IT technológií. Rôzne prístupy na riešenie problematiky hospodárskej kriminality súvisiacou s IT technológiami. Chybný prístup k vzdelávaniu v odbore. Komplexný pohľad na investičné zámery v regióne...

Obávam sa, že ak pôjdeme v sektore turizmu vychodenou cestou ďalej, zotrváme v začarovanom kruhu a nevyužijeme existujúci potenciál rastu. Budeme sa možno tešiť zo zvýšeného záujmu domácich turistov, ale záujem tých zo zahraničia bude rásť (veľmi) pomaly.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?