Chceli sme to po francúzsky

Autor: Rudolfa Vallová | 13.5.2016 o 12:44 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  847x

Niekto je za napodobňovanie najlepších, niekto za tvorbu z vlastnej hĺbky rešpektujúc to, čo je reálne k dispozícii...

Ak v cestovnom ruchu na strane dopytu rozhoduje móda, je to v najlepšom poriadku. Ale ak sa to stane na strane ponuky, je to tragédia. Ak sa nám páči móda 50-tych rokov- po rokoch šetrenia (v čase 2.sv.vojny sa vyrábali tkaniny v prvom rade pre vojsko) prišiel Dior s bohato nariasenými sukňami, je to O.K. K móde patrí „kamufláž“, ktorá zakryje nedostatky postavy pre daný módny prúd nevhodnej. V cestovnom ruchu kamufláž do podnikania nepatrí.Rrovnako ani „retro štýl“, lebo nám unikne, že sektor cestovného ruchu (podnikanie, nie cestovanie) neočakáva nič iné, len život v digitálnom svete. A ten má svoje nároky.

Ak sa pozeráme na úspechy tradičných turisticky úspešných krajín, našej pozornosti nemôže ujsť fakt, že tieto si v rámci celej svojej úspešnej histórie vybudovali bujný administratívny systém riadenia. Najmä v prípadoch, ak štát dlhé roky realizoval sociálnu politiku. Také je aj Francúzsko. Jeho systém (a samozrejme aj jeho pozícia vo svetovom turizme) očaril mnohých absolventov vysokých škôl (cestovný ruch). Ale aj po páde železnej opony len zopár ľudí malo možnosť zistiť, ako celá teória tam „von“ reálne vyzerá.

Zmieňujem sa o tom, pretože v takej atmosfére prebehla tvorba Zákona č. 91/2010 Zb. o rozvoji cestovného ruchu a následne, od r. 2012, aj jeho realizácia. Skúsení odborníci z praxe (teda nie zo školstva) majú overené, že doba presadenia nového produktu na trhu v zahraničí trvá 4 roky. Aký dlhý čas je potrebný na overenie správneho systému organizácie pre riadenie regiónov cestovného ruchu? Ak sú to 4 roky, tak potom je najvyšší čas zrealizovať analýzu toho, kam sme došli a na základe jej výsledkov otvorili verejnú diskusiu o tom, kam a ako ďalej pokračovať.

Dôvod prehodnotenia je jednoduchý. Znie: dlhoročne nízky podiel zahraničných návštevníkov na celkovom počte prenocovaní, čo hovorí o nízkej schopnosti presadenia sa na zahraničných trhoch:

Prenocovania

2001

2002

2006

2007

2008

2009

2011

2012

2015

V mil.

4,4

5,0

5,1

5,2

5,3

3,8

4,0

4,1

4,5

 

Ak chceme sektor udržať vo forme, musíme do našej krajiny priniesli viac zahraničných turistov. Priniesť viac peňazí, ktoré boli zarobené za našimi hranicami, pretože od toho závisí lepšie vyťaženie ubytovacích zariadení, či možnosti zvyšovania aj tak nízkej úrovni miezd v sektore...

Nedá mi pritom pozrieť sa späť na obdobie na začiatok 21.stor., s prechodom do ktorého sa pre turizmus v širšom rozsahu otvoril život v digitálnom svete. Nedá mi pritom kriticky zhodnotiť postoj bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý sa „strácal“ v makroekonomických bilanciách a pre veľké čísla nevidel menšie, teda tie v cestovnom ruchu, ktoré dávajú prácu pomerne veľkému počtu ľudí, z veľkej časti v hospodársky problematických horských oblastiach. Bol ľahostajný k iniciatívam podnikateľov, ba aj obcí a problematiku cestovného ruchu počas svojho funkčného obdobia zúžil „na studňu bez dna“ (jeho výrok v bývalom Hoteli Forum Bratislava pred voľbami 2010). Ak by skôr došlo čo len k základnému riešeniu riadenia cestovného ruchu v regiónoch/lokalitách, mohlo dnes všetko vyzerať ináč... v období pred krízou bolo viac financií na zabehávanie systému, viac podnikateľov ťahalo vtedy za jeden koniec povrazu, viac rezonovalo využitie IT technológie v cestovnom ruchu medzi mladými...

Ale ani Francúzi (ktorého systém regionálneho riadenia sme sa snažili kopírovať) nie sú spokojní s tým, kde sú. Hoci v turizme sú na tretej priečke hneď za USA a Španielskom. Ako jedna z významných kolísok západnej kultúry môže byť Francúzsko spokojné azda len s výrazným rastom návštevnosti z Číny (+46,6% na 3,6 mil. prenocovaní v roku 2015, ďalej info spracované podľa NZZ.ch)

Situácia bola priaznivá napriek teroristickému útoku v januári 2015 na redakciu „Charlie Hebdo“. Zhoršila sa až po novembrovom útoku (pokles prenocovaní o -6,3% v 11/2015, o -16,5% v 12/2015). Napriek tomu francúzsky turizmus ku koncu roka 2015 dosiahol 406,4 mil. prenocovaní (+2,0%), z toho 202,1 mil. v hoteloch (+1,8%). Na náraste sa podieľali najmä domáci hostia, ktorí zo strachu pred terorom v krajinách ako Tunis, dovolenkovali vo vlasti.

Nie je uspokojivý ani dlhodobý trend. Medziročné nárasty objemov realizovaných tržieb rástli pomalšie (v rokoch 1990 – 2014), v priemere +4,5% za rok, pričom v Európe (+6,4%) , ba aj vo svete (+6,4%) je situácia oveľa lepšia.

Je na vine systém regionálneho riadenia? Alebo kríza systému distribúcie? Určite by za to stála analýza príčin, pretože odbor dáva prácu 1,2 mil. ľuďom a na HDP sa podieľa 7,4%. Kritizuje sa, že služby nezodpovedajú cene (podľa barometra WEF) a že trpí nepriaznivou obchodnou klímou a nedostatkom pracovníkov...

Dokonca sa hovorí, že krajina nedostatočne využíva svoj turistický potenciál. S cieľom zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb a zvýšiť počet turistov do r. 2020 na 100 mil., vyhlásil Laurent Fabius (minister zahraničných vecí, odstúpil v 02/2016) investičný program v objeme 1,0 mld. Euro.

Kto chce vyhrať, t.j. získať pre seba čo najväčší podiel na medzinárodnom trhu cestovného ruchu, mal by dobre popremýšľať, ktorú zbraň si vyberie, aký systém regionálneho riadenia cestovného ruchu si zvolí, aký know-how zavedie, aký distribučný systém uprednostní. Kamufláž v tomto prípade nepomôže.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?