PPP pre cestovný ruch

Autor: Rudolfa Vallová | 8.6.2016 o 11:59 | Karma článku: 1,84 | Prečítané:  266x

Politika – Počasie – Personalistika. Tri P, ktoré zamiešajú karty každému, kto podniká v cestovnom ruchu.  12,4 mil. prenocovaní a 2,6% podiel na HDP (2015) je nielen výsledkom podnikateľskej snahy, ale aj vplyvu PPP.

Politika je  v centre záujmu podnikateľov.

Cestovný ruch má mierotvorný charakter – podporuje rozvoj cestovania a zároveň aj spoznávania iných národov, cudzích kultúr a napomáha tým lepšiemu vzájomnému poznaniu a porozumeniu. Na druhej strane hrozba porušenia mieru ohrozuje samotnú podstatu cestovného ruchu. Preto zahraničná politika štátu je jednou z báz pre vypracovanie stratégie rozvoja cestovného ruchu. Na ich vypracovávaní sa podľa posledných legislatívnych zmien sa bude podieľať aj destinačný manažment (tzv. DMOs, riadenie cestovného ruchu v turistickom regióne. Nová štruktúra DMOs v čase schválenia Stratégie rozvoja CR 2020 vládou v r. 2013 neexistovala.).

Prečo toľko rečí? Cestovný ruch je totiž „prierezové odvetvie“, t.j. „produkt cestovného ruchu“ je balík služieb, na realizácii ktorých sa podieľajú aj iné odvetvia. Tie môžu presadzovaním svojich záujmov škodiť záujmom podnikateľov poskytujúcich v CR „hlavné služby“, resp. pôsobiť kontraproduktívne, ako napr. „stravné lístky“.  Turistický región je pre služby CR ich „fabrikou“. V ňom sa preverí „komplexnosť“ služieb, teda napr. akoby automobilke chýbali auto poťahy, pretože ich textilný priemysel z ekonomických dôvodov nechce vyrábať.

Je preto potrebné, aby podnikateľom zapojeným do štruktúr destinačného manažmentu správne rozoznali trendy (ich obsah a smerovanie), aby hospodárska politika vlastného štátu (vlády, či jednotlivých politických strán) ľahko čitateľná.

Pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti je dôležité, aby destinačný manažment bol odtrhnutý od politických štruktúr, či štátnych alebo samosprávnych. Ináč nie je vytvorená platforma pre vyjednávanie, teda pre presadenie podnikateľských záujmov v regióne. Žiaľ, Zákon č. 91/2010 Zb. o podpore cestovného ruchu nezabezpečil túto nezávislosť, a to z jednoduchého dôvodu, že vo veľkej časti vyspelej Európy pretrváva sociálny prístup podpory rozvoja cestovného ruchu. Situácia sa mení, a to hlavne z dôvodu, že samospráva, ktorá do značnej miery tento sociálny prístup financovala, v dôsledku meniacich sa hospodárskych podmienok krajiny musela pristúpiť k realizácii šetriacich opatrení.

Preto je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť meniacim sa trendom, pretože ak ich v odbore nezachytíme, nemáme etické právo žiadať, aby  likvidácia problémov v cestovnom ruchu bola financovaná na úkor daňových poplatníkov. Ako príklad uvádzam Maďarsko, ktoré nemá zďaleka taký rozsah turistických príťažlivostí ako my, predsa nás vo výkonoch dávno predbehlo. Stavia na Budapešti a na svojom kúpeľníctve. My máme viac čo ponúknuť, ale nepostrehnúc trendy sme stratili - Maďarsko už pred desaťročiami pri nových investíciách do kúpeľníctva oddelilo turistické služby od zdravotných, čo im umožnilo viac sa orientovať na wellness, kým my lipnúc na forme „klinického kúpeľníctva“ (uzatvorená forma financovaná z prostriedkov zdravotníctva) sme podcenili význam voľného trhu, ktorý je rozhodujúci pre finančný úspech v podnikaní.

Nikto nechce, aby mu napršalo do topánok. Zmenám v počasí sa neubránime.

Preto treba konať. Činíme tak? Myslím v oblasti zmierňovania sezónnosti cestovného ruchu a v oblasti budúcich investícií. Usudzujúc z nadšenia v správach o prírastkoch počtu turistov a ich prenocovaní v 1. kvartáli 2016 nechávame sa unášať eufóriou z úspechu, že nám „napadalo“. Sneh či mráz či dĺžka ich trvania totiž nie je takou samozrejmosťou ani v Alpách. Výrobcovia horských dopravných zariadení ďalej vyrábajú a je na náš, či budeme do týchto zariadení investovať (kupovať ich), či bude rásť tlak na turistické využitie hôr nad nadmorskou výškou 1500 a viac metrov. Pretože podľa odborných odhadov v dôsledku zmeny klímy do roku 2050 do výšky 1000 m n.m. zostanú v zime všetky zjazdovky hnedé. My sme nastúpili trendy v zimnej turistike už v čase socializmu (v spolupráci hlavne s Rakúskom) a zimné zasnežovanie sme zvládli veľmi dobre. S umelým snehom sa totiž dá oveľa lepšie pracovať ako s prírodným a výsledkom sú kvalitné zjazdovky. Príchod novej generácie v TMR priniesol novú kvalitu horských dopravných zariadení, čo na druhej strane so sebou prinieslo na svah „stavenisko“. Z hľadiska ochrany prírody, zmien klímy sa natíska otázka: Kam ďalej a kde sa zastavíme. Vzťah cestovného ruchu a trvalej udržateľnosti podmienok, v ktorých existuje, sme reálne neriešili ani v súvislosti s Agendou 2000 (viac v osobitnom článku). Napriek tomu vidím mnohé možnosti pre aktívne využitie horských oblastí, ktorých hospodárske prežitie je doslova závislé od rozvoja cestovného ruchu...

Personalistika ako odpoveď na otázky: „Kto ma obslúži? Kto mi poskytne informáciu?“

 „Keď už sedím, chcem byť obslúžený“, poznamenal jeden zo známych hotelierov. Švédske stoly ho nezaujímali. Človek totiž nekonzumuje len pre samotné jedlo, ale jednoducho preto, že je gurmán, že chce nielen jedlo, ale aj pohodu jeho konzumácii, ba dokonca, čo nie je dnešnej obsluhe dostatočne zrejmé, aj informáciu. O jedle, o tom, čo konzumuje...

Personalistka je veľkým problémom a kameňom úrazu je odborné vzdelávanie (jeho forma a úroveň) a pripravenosť absolventov v reálnom čase zvládnuť problematiku praxe. Prešla som mnohými povolaniami v cestovnom ruchu, ale najmilšou oblasťou bol incoming. Bol, pretože ma už nebaví kontrolovať niekoho, kto robí trasovanie zájazdu a nevie, či Strečno pri ceste z Bratislavy leží pred alebo za Žilinou. Cestovný ruch to nie je len cestovanie, je to znalosť geografie, histórie, ba aj biológie, politiky, kultúry, zvyklostí... nielen vlastnej krajiny, ale aj krajiny, z ktorej turista pochádza. Pre porovnanie, pre pochopenie, pre vysvetlenie, pre usmernenie, pre výklad... Pretože v centre pozornosti by mal byť náš hosť.

To všetko za priemerný mesačný plat 600 Eur v odbore. Preto: ak chceme zvýšiť kvalitu služieb a zákazníka si udržať (vracajúci sa turista), musíme začať s pred-odborným vzdelávaním a prípravou žiakov už na základných školách a stabilizovať celoživotné vzdelávanie pri vzdelávacích inštitúciách. Hoci myšlienka existuje už dlho (v pred-odbornom vzdelávaní už od 2009), nikto sa jej nechytá. Preto očakávať niečo v budúcnosti? Len nie eufóriu ako spľasnutú bublinu. Už sme to v našej turistickej histórii neraz zažili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?