Rôznorodosť názorov na zákon financujúci rozvoj cestovného ruchu v Graubündene pripomína naše domáce rozporuplné pohľady na Zákon NR SR č. 91/2010. Aplikácia zákona v praxi , hoci kopírovala doterajšiu prax alpských regiónov, sa pozdržala o dobrý rok. Kto vie, čo by sa dialo, keby náš zákon nebol býval obsahoval prísľub štátnej podpory. S tou totiž TAG (Turismusabgabegesetz) neráta. Ba čo viac, zložitým systémov výpočtov povinných odvodov „odzváňa" miestnym poplatkom (Kurtaxe) ako reliktu minulosti. Odvodom v prospech turistických organizácií sa budú musieť podriadiť všetci v regióne, ktorí dosahujú zisky, resp. vyššie zisky z podnikania. Aj tí, ktorí sa priamo nepodieľajú na krytí nákladov súvisiacich s cestovným ruchom. Na rad došli aj tzv. chladné postele, t.j. víkendové domy alebo druhé byty, ktoré sa oficiálne v prospech cestovného ruchu nevyužívajú. Zákon, hoci povoľuje výnimky ako každé iné pravidlo, je jednoznačný. Komu sa nepáči, je zo života v kantóne vylúčený.
TAG regióny kategorizuje do 6-tich skupín, pričom rozoznáva 26 skupín platiteľov (od hotelov cez stavebné firmy cez obchodnú sieť atď. Najjednoduchší poplatok je stanovený sadzbou, ktorá začína od 150 Frankov (kto si bude robiť ťažkú hlavu pre takúto sumu?) a končí v neznáme cez zložitý systém výpočtu kombináciou taríf. Tak napríklad hotel, ktorý v čase platnosti "Kurtaxe" odvádzal za 1 izbu ročne 112 Frankov, podľa TAG bude musieť odviesť až 758.
Predpokladá sa, že vďaka novému zákonu TAG vyinkasuje ročne 63,5 mil. Frankov, teda o 5,5 mil. Frankov viac ako pri doterajších „kurtaxách". Koľko z tých „Frankov navyše" zhltne náročný systém administrácie, to sa ešte nevie. Hlavným cieľom reformy je moderný marketing a elektronická turistická platforma. Na pretras príde aj „branding". Moderný marketing je totiž drahý pre všetkých, takže zákon sám o sebe predpokladá, že menšie turistické organizácie si ho sami nebudú môcť dovoliť. To znamená, že vypadnú z mapy destinácií kantónu Graubünden, resp. splynú s regiónom silnejším.
Do popredia nového zákona nevystupuje len potreba akvizície, ale aj predaja. Bündner Tagblatt zo dňa 4.10.2012 informuje, že turistická elektronická platforma bude zabezpečovať odbyt cez veľa distribučných kanálov. Jeden z najdôležitejších krokov by mala byť zmluvná spolupráca s veľkým európskym touroperátorom TUI. Slovenskí hoteliéri majú svoje skúsenosti a ak sa ja osobne vrátim do rokov po nežnej revolúcii, nádeje vkladané do TUI boli pre mnohých hoteliérov viac ako sklamaním. Rozhodujúci touroperátor diktuje nákupné ceny. Od ich výšky závisí efektivita celého diania, ktorá sa dá do pohybu nielen aktivitou poskytovateľov služieb, ale aj realizáciou TAG.
Diktácia zákona TAG je zložitý systém, ktorý zaberie turistickým združeniam, mimochodom pracujúcich na neziskovom základe (NGO), mnoho energie. Vzhľadom na vysokú cenovú hladinu služieb cestovného ruchu vo Švajčiarsku, i v porovnaní so susedným Tirolskom, či vzhľadom na úbytok domácej klientely, ktorá cestuje na dovolenky do zahraničia, leží pred realizátormi TAG veľké riziko, že na poskytovateľov služieb bude vyvíjaný neúnosný tlak na zníženie nákladov. Pri tlaku na nižšie ceny si bude musieť niekto utiahnuť opasok. Raz uzatvorené zmluvy na dodávku služieb súvisiace s marketingom a vedením internetovej platformy zaväzujú a turistickým združeniam môžu ubrať z vrecka, ktoré je určené na ich iné aktivity. TAG myslí aj na takéto prípady a umožňuje samospráve zvýšiť povinné odvody až na dobu do 3 rokov. Jeden problém sa vyrieši na úkor iného.
Nečudo, že ľudia v regióne, ktorí si uvedomujú dôsledky možnej záťaže, zvažujú pre a proti, ktoré TAG so sebou prináša. Niekde v pozadí sú možno aj obavy zo zodpovednosti za financovanie ďalšej aktivity kantónu, a to je kandidatúra na Zimné OH 2022, ktorá zhltne ďalší veľký balík peňazí. Len či sa niekedy do regiónu vrátia?