„Verte v múdrosť vlastnej duše", hovorí v poslednom čase jeden z najčítanejších nemeckých spisovateľov Anselm Grün. 68 ročný mních žije v Benediktínskom kláštore Münsterschwarzbach v severnom Bavorsku. Napísal vyše 300 kníh, ktoré vyšli v 30 jazykoch. Z nich sa doposiaľ sa predalo 18 miliónov výtlačkov! Tento kontroverzný a mimoriadne tvorivý mních okrem písania riadi ekonomickú agendu kláštora, prednáša , vedie svoj vlastný portál s predajom kníh, má vlastné vydavateľstvo a sekretariát. V posledných aprílových dňoch sa v nemeckom Freiburgu na tému jeho osobnosti konal dokonca aj kongres.
Viera je jednou z najsilnejších túžob ľudí. Ak z právneho hľadiska nie je pre ňu vytvorený priestor, zo psychologického hľadiska porušenie jednej zo základných hodnôt slobody človek vníma ako porušenie práva na život, čím je ohrozené jeho psychické zdravie.
Alselm Grün spomína, že v spiritualite prastarej cirkvi bola starostlivosť o dušu spojené so psychoterapiou. K oddeleniu došlo až neskôr. Grün tým poukazuje, že by to mali byť duchovní, ktorým by psychické zdravie veriacich malo ležať na srdci. Preto spája teológiu so psychológiou a myslí terapeuticky, pričom pripúšťa vieru ako subjektívnu pravdu. Hovorí o „mojom Bohu", o priamom spojení človeka s Bohom, čím sa dostáva do konfliktu s tradičnou kresťanskou cirkvou, ktorá pozná len absolútnu (ničím nevyvrátiteľnú) pravdu.
Racionálne tvrdenie ateistov, že náboženstvo si vymysleli ľudia, vyvracia tvrdením švajčiarskeho psychológa Carla Junga, a to slovami: Kto sa riadi týmto racionálnym zdôvodnením, ide proti múdrosti svojej duše. A kto žije proti tejto pravde, je nekľudný a neurotický. Podľa Alselma Grüna je preto zdravé veriť múdrosti vlastnej duše.
Alsem Grün má špecifický vzťah k ekonomike a to mu umožňuje ľahšie sa prihovoriť k manažérom. Vo svojom živote stretol a rozprával sa s mnohými, ktorým v centre ich pozornosti ležal právny štát , trvalá udržateľnosť, či ľudské práva. V júni vychádza jeho ďalšia kniha: Boh, peniaze a svedomie s podnázvom: Rozhovor mnícha s manažérom.
Že prínos kontroverzných duchovných pre spoločnosť je významný, potvrdzuje s odstupom času aj osobnosť Johna Westleyho (1703-1791). Tento mimoriadne skromný a vzdelaný duchovný a docent z Oxfordu zasvätil svoj život starostlivosti o dušu ľudí bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. Lepšie povedané, jeho pozornosť smerovala predovšetkým k nižším vrstvám obyvateľstva, ktorí z rôznych príčin zďaleka obchádzali kostol. J. Westley využíval pre svoje kázne hociktoré verejne prístupné miesto (svojimi anekdotami zabával dokonca aj ľudí v krčme). Zaujímal sa o dušu ťažko pracujúcich baníkov, ktorí sa namiesto viery v Boha pravidelne topili v pálenke. Mnohých presvedčil, že je možné zlepšiť si vlastný život vierou v Boha. Tým ich priviedol k harmonickejšiemu životu a k systematickej práci. V podstate takto pre Anglicko pripravil cestu pre buržoáznu revolúciu. Jeho aktivity a následne jeho obľúbenosť medzi ľudom vyvolávali nepriateľské postoje - aj v rámci anglikánskej cirkvi. Z obavy, aby sa nedostal do vezenia, vymyslel si vlastné písmo. Jeho dielo - kázne vrátane všetkých poznámok - bolo preto dlho nečitateľné.
História dáva ďalšie príklady vhodnosti prepojenia teológie so psychológiou. Je to báza, ktorá môže meniť správanie sa človeka a uzdraviť „chorého". Anselm Grün preto hovorí: „Ak odsúdim ľudí, nemôžem ich zmeniť."
(spracované podľa NZZ - Neue Zürcher Zeitung a životopisu Johna Westeyho)