Obchod s drogami a verejné zdravie

Autor: Rudolfa Vallová | 23.5.2013 o 18:21 | Karma článku: 3,49 | Prečítané:  296x

Drogy sú v poslednom čase častejšie na pretrase nielen pre 134 tonovú konfiškáciu marihuany v Mexiku, ale aj pre nadchádzajúce júnové stretnutie OAS - Organizácie amerických štátov v Antigue (Guatemala).  V tejto súvislosti sa hovorí aj o novom definovaní pojmu „verejné zdravie". O čo vôbec vlastne ide?

Obchod s drogami je už dlhé roky pod represívnou politikou predovšetkým v dôsledku tlaku USA. Prohibícia má v USA tradíciu, ktorá žiaľ pri pohľade z historického hľadiska priniesla krajine samotnej málo dobrého. Toto tvrdenie uvádzam na základe článku o zákazoch pitia alkoholu a požívania drog, ktorý sa mi dostal do rúk pred 15-timi rokmi pri pobyte v Kanade. Išlo o úvahu možného vývoja situácie v prípade ukončenia zákazu obchodu a užívania drog. Alkohol má vo veľkých množstvách podobné zhubné následky, pričom štáty, v ktorých sa alkohol vyrába a konzumuje, majú z tejto aktivity príjem do štátneho rozpočtu. Niektoré štáty na americkom kontinente, ktoré musia bojovať - predovšetkým na základe tlakov zo zahraničia, s nelegálnym obchodom s drogami, by uvítali dekriminalizáciu konzumu. Z obchodu s drogami by im plynuli zisky do rozpočtu ich štátu.

Hoci v boji proti drogám sa nasadili policajné a iné ozbrojené zložky, lukratívny ilegálny obchod s drogami ďalej rastie. Ako informoval Neue Zürcher Zeitung, na vrcholnom stretnutí OAS v apríli 2012 v Cartegana (Kolumbia) sa prezidenti OAS-štátov rozhodli na túto skutočnosť reagovať  a preto rozvinúť na túto tému diskusiu. Zároveň zadali vypracovať scenár vývoja obchodu s drogami do roku 2025. Na základe vyhodnotenia dôsledkov - prínosu i strát, navrhli štyri možné riešenia.

Jeden z nich je dekriminalizácia konzumu, v rámci ktorej by sa konzumenti drog nehodnotili ako delikventi a komplici obchodníkov s drogami, ale ako obete tohto obchodu. Toto však vyžaduje úplne nový náhľad na kategóriu „verejné zdravie", čo znamená vypracovať novú drogovú politiku.

V prípade dekriminalizácie konzumu štúdia samozrejme uvažuje s uvoľnením len jedného druhu drog a to s jej kontrolovaným predajom. Takýto predaj už prebieha v niektorých štátoch USA, hoci proti predstavám vlády vo Washingtone. Preto sa zvažuje s alternat9vou ľahšej priechodnosti v kombinácii stratégie bezpečnosti a verejného zdravia (s prevahou prevencie a rehabilitácie), a to vo väčšej miere ako je tomu doposiaľ. Tento smer viac vyhovuje Obamovej administratíve, rovnako aj väčšej časti vlád latinsko-amerických štátov.  V Uruguaji, Kolumbii a Guatemale totiž už v súčasnosti prebieha politická debata o dekriminalizácii marihuany. Uvedené je impulzom aj pre drogovú debatu v USA.

Boj proti drogám je tak nákladný, že poniektoré štáty sa vzdávajú boja proti ilegálnemu obchodu. Aj preto je nevyhnutné prijať nový systém medzinárodnej kooperácie vo vzťahu k drogám. Tento problém sa týka každého štátu na svete a teda jasná drogová politika by mala byť na stole každej jednej politickej strany, ktorá zasahuje do legislatívneho procesu vo vlastnej krajine.

Neue Zürcher Zeitung v tejto súvislosti prinášajú aj správu o „Operácii Agata 7", pre ktorú brazílska vláda povolala do služby 25 000 vojakov na stráž 17 000 km dlhých hraníc. Cieľ tejto akcie je posilniť bezpečnosť hraníc voči ilegálnemu obchodu s drogami, so zbraňami, ale aj proti ilegálnemu prekračovaniu hraníc osobami a za ochranu životného prostredia.  Brazília sa takto pripravuje na organizáciu Majstrovstiev sveta vo futbale 2014.

Ako dokumentuje postoj brazílskej vlády, novo definovať „verejné zdravie" je dôležité nielen z hľadiska osôb používajúcich drogy (či už legálneho alebo nelegálneho obchodu), ale aj z hľadiska bezpečnosti obyvateľstva, návštevníkov (s pobytom do 24 hodín), či turistov (24 a viac). Z toho dôvodu je prirodzené, že jednotlivé štáty a v nich politické strany otvárajú debaty o svojej drogovej politike...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?