reklama

Rizikovým turistom pomôže štát len v prípade ohrozenia života

Adrenalínový šport priniesol so sebou riziká, ktoré sú pre poisťovne niekedy tvrdým orieškom. Otázka výšky nákladov spojených so záchranou ohrozených turistov boli v našej ponovembrovej histórii snáď prvýkrát otvorené v súvislosti s financovaním Horskej záchrannej služby. Po analýze jej práce sa položila plná čiara pre prípady, na financovaní ktorých sa museli plnou čiastkou podieľať zachraňované osoby. Ako je to so záchranou v zahraničí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cena záchrany je ešte vyššia. Napríklad záchrana švajčiarskych turistov z Zürichu, ktorých v roku 2009 uniesli v Mali, stála švajčiarsku vládu a jej daňových poplatníkov 5,5 mil. Frankov. Zmienení turisti sa podieľali na nákladoch sumou 20 tis. Frankov. Švajčiarska vláda Švajčiarska vláda (EDA) bezplatne zverejňuje informácie o nebezpečných oblastiach, pričom na druhej strane švajčiarskym občanom poskytuje možnosť celoročne kontaktovať sa v prípade nebezpečenstva na internetovú platformu „Itineris", ktorá okrem iného obsahuje všetky najdôležitejšie informácie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napriek upozorneniam švajčiarskej vlády nebezpečné ciele lákajú niektorých turistov, ktorí nedbajú na upozornenia a nezohľadňujú prípadné nebezpečenstvo. Podľa Neue Zürcher Zeitung (NZZ) vláda reviduje zákon o „zahraničných Švajčiaroch", ku ktorým patria nielen švajčiarski občania so sídlom v zahraničí, ale aj švajčiarski občania ako turisti, ktorí sa určitý čas zdržujú v zahraničí. Jedným z cieľov je zjednotenie pravidiel pre financovanie záchranných akcií. Nový zákon prenáša plnú zodpovednosť za riziká na plecia tých „zahraničných Švajčiarov", ktorí napriek upozorneniam EDA do rizikových oblastí cestujú, resp. sa v nich zdržiavajú. To znamená, že v prípade záchrannej akcie budú znášať plné náklady s ňou spojené. Jedinou výnimkou zostane len prípad ohrozenia života alebo zmrzačenia tela. Takže kto pocestuje do Mali, kde únosy sú na každodennom poriadku, si bude musieť financovať svoju záchranu z vlastného vrecka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže ani taká krajina, ako je Švajčiarsko, nebude poskytovať konzulárne služby zdarma. V minulom roku (2012) požiadalo v zahraničí o pomoc 985 švajčiarskych občanov, z toho v prvom rade pre nehody, choroby a smrť, ako aj pre zatknutie. Cena za adrenalín môže byť teda riadne vysoká.

Medzi „zahraničných Švajčiarov" budú patriť aj horolezci - hobby horolezci, ale aj profesionáli. V máji švajčiarsku verejnosť prekvapila správa o nezhode profesionálneho horolezca Ueli Stecka (36) s domorodým šerpom v Himalájach pri výstupe na Mount Everest. Nepotešiteľná udalosť rozvírila diskusiu o „biznise", ktorý ovládol túto najvyššiu horu sveta a vytlačil pôvodné športové hodnoty na okraj najhlbšej priepasti. Spôsobila to profesionalizácia horolezeckého športu alebo bezhraničná túžba hobby horolezcov „stáť" na najvyššej hore sveta? Hovorí sa, že niektoré fotografie šťastlivcov z tejto hory nie sú pravé. Ba dokonca sa hovorí, že niektorí sa dajú tam nahor vyniesť šerpami. Základný tábor, v ktorom sa aklimatizujú horolezci, narástol do nežiaducich rozmerov. V tomto meste zvanom Base-Camp možno dostať na raňajky teplé rožky...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Expedície profesionálnych horolezcov nie sú malo početné, ako bývalo kedysi. Stal sa z nich lukratívny biznis. Podľa jedného z májových vydaní NZZ horolezec Schäli berie 2000 až 3500 Frankov na hodinu, Stefan Siegrist 1000 až 5000, Ueli Steck 8000 a celkom hore stojaci Reinhold Messner 15000. Za nimi stoja sponzori, či firmy so športovým tovarom, takže napokon jedna akcia vyjde na dobrý stred päťmiestneho čísla.

Stephan Siegrist (40) napriek všetkému hovorí, že ak by mal vystúpiť na Mount Everest, radšej sa vráti k povolaniu horského vodcu. Považuje túto horu za mimoriadne nebezpečnú. Dôvod? Čas súri a tí, ktorí nasledujú, nedbajú, že" v stene sú už ďalší štyria".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Problematické veci treba riešiť, zvažovať riziká a mieru vlastnej zodpovednosti, pretože časom problémy nabaľujú na seba ďalšie problémy a vyhrania situáciu, ktorá spravidla sa vymkne z rúk a prerastie cez hlavu.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  272x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu