Pred 30 rokmi sa pre duálne vzdelávanie rozhodlo až 75% žiakov. Novodobý trend je opačný, záujem o duálne vzdelávanie poklesol, ale záujem o odborné vzdelanie /vrátane oboch systémov - školského i duálneho bol podľa odhadov nasledovný /údaje v tab. v %/:
1995 2011
Odborné stredné vzdelanie 66 71
Všeobecné stredné vzdelanie 22 24
Bez výberu a teda ďalšieho štúdia 12 5
Pre pochopenie systému vzdelávania vo Švajčiarsku je potrebné vedieť, že:
Povinná škôlka trvá 2 roky /časovo obmedzený počet hodín/
Primárne vzdelávanie 6 rokov /3 roky nižšieho stupňa, 3 roky stredného stupňa/
Sekundárne vzdelávanie I. stupňa 3 roky /po 2 rokoch možný prestup na gymnázium/
Sekundárne vzdelávanie II. stupňa
V duálnom systéme s atestom 2 roky /po ukončení možný prestup do 2. ročníka učňovky/
V duálnom systéme s výučným listom 3-4 roky
Na stredných odborných školách s maturitou 4 roky /po 3 rokoch potvrdenie o vzdelaní/
Na gymnáziu – maturita celkom 5 rokov
Terciálne vzdelanie
Univerzitné - akademické
Vysoké odborné školy /magisterské štúdium, spravidla 3 roky/
V duálnom systéme vyššie odborné školy alebo odborné skúšky, kurzy, certifikáty...
Štvrtý stupeň /tak v akademickom i duálnom systéme/
Švajčiarsky vzdelávací systém je založený na odbornom, t.j. na kariérnom raste, na celoživotnom vzdelávaní. Zamestnávateľ má záujem o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a zaujíma sa o odborné ciele každého z nich /v pravidelných hodnoteniach mu kladie otázku ako napr. kam sa chce odborne dostať o 5 rokov/, pretože ďalšie vzdelávanie je predpokladom pre zvyšovanie kvality, pre invencie, pre vyššiu pridanú hodnotu, a tým aj pre hospodársky rast firmy. Investícia do vzdelávania sa takto firme niekoľkonásobne vracia.
Opačná strana mince je, že v prípade straty zamestnania je nezamestnanosť ľudí, ktorí ukončili terciálne vzdelanie v duálnom systéme o 2,5 bodu vyššia ako u tých s akademickou dráhou.
Je teda duálne vzdelávanie efektívnejšie ako odborné školské vzdelávanie?
Podľa informácie z domácej tlače každý 4. učeň preruší štúdium predčasne. Výsledok? Každý 10. dospelý nemá ukončené vzdelanie vyššieho sekundárneho stupňa. Priemer kazia odbory ako gastronómia /48% neukončených vzdelaní/, či záhradníctvo /31%/. Dievčatá v tom zaiste hrajú veľkú úlohu. V súvislosti s tým je potrebné si uvedomiť, že volebné právo ženy vo Švajčiarsku bolo uzakonené až v roku 1972, pričom doposiaľ značný počet žien – matiek sú Familienfrauen, t.j. ženy v domácnosti vychovávajúce deti a venujúce sa rodine. História vývoja zamestnanosti žien na Slovensku je iná, hospodárska situácia dovolí len nízkemu počtu rodín, aby zostala “domáca”. Dovolím si tvrdiť, že dievčatá a ženy na Slovensku dokážu lepšie porozumieť problematike na teoretickej úrovni /nepotrebujú veľký rozsah názorných praktických ukážok/ a rýchlejšie či prirodzenejšie riešia krízové situácie. Je veľký predpoklad, že slovenské dievčatá si budú pre svoju kariéru voliť aj inú, nielen duálnu cestu.
Rovnako nepriaznivý ukazovateľ je, že 50% učňov po 5. rokoch nepracuje vo svojom odbore. Popritom sa verejne kritizuje kvalita učňovského štúdia. Kým nároky na vzdelanie učiteľov sú vysoké, majstrom výučby stačí 40 hodinový kurz. Pritom práve títo majstri sú zodpovední za podporu a vyhodnocovanie kompetencií zverených učňov. Jedna zo štúdií dokazuje, že s tým súvisiace pedagogické vzdelanie si malo záujem rozšíriť 3 zo 4 majsteriek.
Kritizuje sa aj nízky počet hodín teoretickej výučby. V zúženom učebnom procese /1-3 dni v týždni/ nie je priestor pre cudzie jazyky. Cudzie jazyky sa dostávajú k slovu len v 37 zo 180 učňovských zameraní. Na druhej strane sa pozitívne smerom nahor vyvíja počet učňov končiacich s matúrou. Rovnako nie je zanedbateľné, že aj zlý žiak základnej školy sa v učňovskom pomere môže zaradiť medzi rovnocenných, čo pozitívne vplýva na zdravý psychický vývoj jedinca.
Kritika ozrejmí, ale nepomôže. Preto je potrebné analyzovať, a to vždy v predstihu pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré mení akýkoľvek systém. Tu vo Švajčiarsku, krajine priamej demokracie je zvykom, že každé opatrenie súvisiace s vecami verejnými sa rozdiskutujú na verejnosti. Že sa veci spolitizujú a každá strana obhajuje svoj názor a hľadá medzi obyvateľstvom podporu. V prípade vzdelávania ide nielen o budúcnosť detí a mládeže, o ich kariérnu dráhu, tu ide aj o prosperitu ekonomiky, ktorá sa spätne odzrkadlí v živote každého jedinca, teda aj toho, kto tieto riadky číta.
