Cestovný ruch je podobne ako poľnohospodárstvo úzko zviazané s regiónom, na ktorom „hospodári“. Tak, ako poľnohospodárstvo je neodlučiteľne spojené s agrokomplexom, tak aj cestovný ruch je odvetvie, ktoré sa prelína od poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu, dopravy... cez sektor kultúry, športu, ochrany životného prostredia... Tieto poskytujú pre cestovný ruch možnosti jeho vlastného rastu a stanoviť stratégiu rozvoja vyžaduje naozaj „veľkého človeka“. Takýchto „velikánov“ má náš cestovný ruch žiaľ veľmi málo, takže záleží od kvality vzájomne dopĺňajúceho sa tímu odborníkov, aby sme sa dopracovali k cieľu, ktorý sa naozaj aj zrealizuje.
Hoďme krátky pohľad hneď na dve stratégie rozvoja cestovného ruchu (jedna 2007-2013, ďalšia 2014-2020,ďalej len Stratégia 2013 alebo 2020).
Obe stratégie vytýčili spoločný hlavný strategický cieľ, ktorým je: Zvyšovanie konkurencieschopnosti s dôrazom na lepšie využitie potenciálu a vyrovnávanie regionálnych rozdielov a tým tvorby nových pracovných príležitostí.
V Stratégii 2013 bolo pre dosiahnutie strategického cieľa zvolených 5 čiastkových cieľov (hodnotiace ukazovatele v zátvorkách dopĺňam iniciatívne ja osobne):
1/ Posilnenie postavenie odvetvia (podiel CR na HDP)
2/ Zvýšenie atraktívnosti SR ako dovolenkového cieľa (počet prenocovaní)
3/ Zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu (priemerná dĺžka pobytu)
4/ Zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov skvalitňovaním služieb (zmeny v rebríčku návštevnosti porovnávaním zmien v podiele návštevnosti štátov s vysokým priemerným zárobkom/nároční hostia, na celkovej návštevnosti a doplnením vyhodnotenia prieskumov zahraničných návštevníkov počas ich pobytu v SR)
5/ Podpora tvorby nových pracovných príležitostí, najmä v regiónoch s významným potenciálom pre CR (počet zamestnancov v triedení podľa regiónov).
Stratégia 2020 zhodnocuje výsledky dosiahnuté v predchádzajúcom období a ďalej na nich stavia. Chybou je, že spomínané vyhodnotenia sú realizované len čiastočne, akoby aktéri vychádzali z predpokladu, že čísla ekonómov nudia. Dovolím si tým tvrdiť, že pre podnikateľov a pracovníkov DMOs tým Stratégia 2020 stráca na vypovedacej schopnosti, pričom pre potenciálnych zahraničných investorov je táto schopnosť nulová. Kolegovia v Českej republike svoje stratégie dokonca prekladajú do anglického jazyka (medzinárodný jazyk pre cestovný ruch). Prečo asi?
Stratégia 2020 mení politiku čiastkových cieľov (dokument str. 13) a mení aj ich vyjadrenie. Ich úspech sa dá hodnotiť predovšetkým meraním kvality, na ktorej vymedzení sme sa žiaľ v odbore doposiaľ nedohodli!
1/ Sústrediť pozornosť na inováciu produktov CR na základe trendov v dopyte
2/ Lepšie využívať prírodný a kultúrny potenciál podporou cieľových miest, kde už existuje stabilizovaný dopyt kľúčových trhov...
3/ Podporovať cieľové miesta s dostatočným prírodným a kultúrnohistorickým potenciálom v zaostávajúcich regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a tak vytvárať nové pracovné príležitosti.
Základným prostriedkom podpory realizácie vyššie uvedených cieľov je najmä Zákon č. 91/2010 o rozvoji CR (účinný od 15.2.2014). Ale ak sa bližšie pozrieme na jeho obsah (vrátane vykonávacej smernice) preveríme jeho realizáciu v praxi, zákon a stratégia si navzájom protirečia. Cieľové miesta s už stabilizovaným dopytom majú totiž možnosť dostať vyššiu štátnu finančnú podporu ako tie v zaostávajúcich regiónoch, pričom tieto – Žilinský, Prešovský a Bratislavský kraj túto možnosť aj plne využívajú! Napriek tomu, že vyspelé regióny nie sú na dotačnú politiku štátu odkázaní! Nie je taký zákon diskriminačný?