Populizmus rekreačných poukážok

Autor: Rudolfa Vallová | 26.11.2020 o 12:27 | Karma článku: 2,03 | Prečítané:  471x

Cestovný ruch oslovuje veľmi veľa voličov. Nielen podnikateľov a poskytovateľov služieb, ale predovšetkým účastníkov. Preto nie je sa čomu čudovať, keď politici chcú žať populizmom pri podpore rozvoja cestovného ruchu úspech.

Rekreačný poukaz u nás nie je nový pojem. Už v novodobej minulosti mali zamestnanci možnosť v zmysle Zákonníka práce čerpať malú sumu na „rekreačné poukazy“. Ich hodnota bola taká nízka, že mnohé firmy sa radšej dohodli so svojimi zamestnancami a „sumárna“ suma poukážok šla na „vianočné večierky“ v najbližšej reštaurácii patriacej ubytovaciemu zariadeniu.

Časy sa však menia a čuduj sa svete, že v Koncepcii rozvoja CR do roku 2020 (vypracované Sekciou cestovného ruchu na ministerstve dopravy a vládou schválené v roku 2013), sa „rekreačné poukazy“ objavili znovu a pretavili do zákona č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu  dokonca ako „zdroj financovania rozvoja cestovného ruchu v SR“! (druhým zdrojom sú cyklotrasy, tretím dotácie zo štátneho rozpočtu)

Ak štátny orgán hovorí o „zdrojoch financovania“, môže ísť o vlastné zdroje (pridelené v rámci štátneho rozpočtu) alebo „zdroje cudzie“ (napr. pridelené z EÚ), no v každom prípade sú to zdroje, ktorými daný štátny orgán môže disponovať, teda nie sú to len také „na papieri“.

V prípade rekreačných poukazov sú tieto „nepeňažným plnením“ a z pohľadu zamestnanca jeho príjmom. Takže o tom, či sa „rekreačné poukazy“ ocitnú v legislatíve, rozhoduje sociálna politika štátu a či budú daňovo oslobodené, zase daňová politika štátu. Ubytovacie zariadenia, ktoré môžu mať (nemusia) mimoriadny výnos z takého rozhodnutia vlády, sa môžu snažiť len o podporu takých rozhodnutí vlády cez svoje lobbyistické skupiny.

Tu sa priamo ukazuje, že cestovný ruch má mnoho sektorový charakter, t.j. prelína sa viacerými odvetviami (nielen hospodárskymi). Nevyhnutne by potreboval nový systém riadenia, ktorý by integroval informácie a rozhodnutia jednotlivých štátnych a samosprávnych orgánov vo veci týkajúcich sa cestovného ruchu do jedného celku.

„Rekreačné poukazy“ ako „zdroj financovania“ v zmienenej koncepcii, ba dokonca aj v legislatíve minulého volebného obdobia, sú „chválením sa cudzím perím“, pretože priamo do kompetencie Sekcie cestovného ruchu nepatria! Leda, ak by niekto mal záujem vrátiť sa do socialistickej minulosti alebo zriadiť v štáte prídelové hospodárstvo. Do riadenia modernej kapitalistickej spoločnosti to jednoducho nepatrí. Čo Sekcia CR môže, je vyjadriť v návrhu koncepcie zámer vyjadriť záujem, aby sociálna a daňová politika štátu vytvorila podmienky pre legislatívne presadenie uvedených výhod zamestnancom. Navyše, je mnoho iných možností ako podporiť rozvoj takého perspektívneho hospodárskeho odvetvia, akým cestovný ruch je.

Na druhej strane bolo by inou vecou podporiť rozvoj osobnej železničnej prepravy a dať šancu podnikateľom zúčastniť sa na podpore rozvoja tejto ekologickej prepravy. Deje sa to napríklad vo Švajčiarsku, kde zamestnávateľ má možnosť v štátnej železničnej spoločnosti zakúpiť kreditné karty na vopred znejúcu sumu  a obdobie (spravidla rok) a v zmysle Zákonníka práce prideľovať tieto ako nepeňažné plnenie svojim zamestnancom.

Čo Vy na to? Nemal by cestovný ruch z takého rozhodnutia úžitok?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?


Už ste čítali?