reklama

Covid a tatranský „Zlatý týždeň“

Cestovný ruch má veľký význam v oblasti zdravotnej prevencie, športu, kultúry, upevňovania národného povedomia... a nakoniec aj udržania mieru. Je úlohou vlády a nás všetkých v odbore nenechať ho padnúť. Alebo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vopred upozorňujem, že sú to obšírne a detailné informácie "ako na to" v záchrane cestovného ruchu. Je odborný a určený všetkým (vrátane vlády), ktorí majú čo do činenia s týmto hospodárskym odvetvím.

Slovensko pokrývajú z 2/3 plochy hory. Zimný pobytový cestovný ruch v horách je preto rozhodujúci pre fungovanie veľkej časti podnikateľskej sféry, ktorá v horských oblastiach dáva prácu veľkému počtu zamestnancov. Dlhé roky sa tešili len Vysoké Tatry nielen zimným ale aj letným pobytom, pretože naše obyvateľstvo v lete uprednostňuje pobyt pri mori a iné horstvá navštevovali len počas predĺžených víkendov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj preto sa obdobie od Silvestra až do Troch kráľov nazýva „Zlatým týždňom“, v rámci ktorého získané tržby umožnia ubytovacím zariadeniam vydýchnuť si po dlhej mimosezóne. Ak by v dôsledku Corona krízy vypadol tento termín (na 100% vypadne termín poľských školských prázdnin, teda januárová rodinná rekreácia z Poľska), ubytovacie zariadenia v horách sa ocitnú vo veľmi zlej situácii, v ktorej nehrozí len insolventosť, ale aj červené čísla. Pre mnohých podnikateľov by znamenali „predaj na dražbe“, čomu by sa tešili azda len pochybní investori žijúci z nešťastia druhých ľudí.

Je logické, že jedna z turistických destinácií – Tatranci, chcú urobiť všetko, aby bezpečnosť proti ochoreniu na Covid-19 bola dodržaná. Je to z oblasti cestovného ruchu prvá regionálna iniciatíva „zdola“, ktorá vychádza vláde a jej premiérovi v ústrety. Jemu a po tom, čo ho tvrdo skritizovali za jeho vlastnú iniciatívu a pokus dohodnúť sa s vybranými sociálnymi skupinami regionálne pôsobiacich, aby prevzali svoju časť zodpovednosti a účasti pri zabezpečovaní bezpečnosti členov ich komunít proti ochoreniu Covid-19.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Demokracia je (jedna z definícií) o účasti ľudí na riadení štátu, t.j. o vzájomnej spolupráci (nie kolaborácii) ľudí a vlády. V čase ohrozenia bezpečnosti (štátu či jej obyvateľov, vrátane ochrany ich zdravia) má vláda výnimočnú funkciu a aby bola demokracia aj v ťažkom čase zachovaná, je spolupráca jednotlivých sociálnych skupín, resp. občanov v nich združených, základnou podmienkou pre udržanie demokracie. Corona kríza je niečo, čo by malo združiť sily za účelom dosiahnutia spoločného cieľa a nie ich trieštiť. Práve cestovný ruch a ochota Tatrancov ísť pod vedením vlády do rizika otvoriť svoje zariadenia počas "Zlatého týždňa", sa môže stať faktorom, ktorý buď jednotlivé strany spojí alebo ich nezmyselne roztriešti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenský cestovný ruch, na rozdiel od rakúskeho alebo švajčiarskeho, dosahuje len zlomok ich podielu cestovného ruchu na HDP či na obchodnej bilancii. Preto v týchto štátoch má aj vláda väčší záujem pracovať v prospech odboru, ale za podmienky max. možnej ochrany zdravia spotrebiteľov-cestujúcich. Cestovný ruch má totiž smolu, že podporuje mobilitu. Ale pokiaľ sa tomuto limitujúcemu faktoru poddáme a nebudeme hľadať riešenia, ako obmedziť nebezpečenstvá z mobility vyplývajúce, tak nikam nedôjdeme, nič sa nedozvieme, nič nevyriešime.

Riskujeme, že zredukujeme počet podnikateľov a ich zamestnancov (so skúsenosťami v odbore), ktorí zabezpečujú aj „zdravotnú prevenciu v plnej miere platenej samotnými občanmi v čase ich dovoleniek“! Veď dodnes nevieme, či ohnisko nákazy v Európe vzniklo v hoteloch v Tirolsku alebo na svahu, pretože sa tvrdí, že problém vznikol na letisku! (info z Neue Zuercher Zeitung).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozrime sa teda, ako by sa horské strediská vedeli pred novými ochoreniami Covidu-19 ochrániť:

V prvom rade je potrebné určiť, KTO by mal za vec prebrať zodpovednosť... Z nedávnej minulosti je nám známe, že pre nefunkčné štruktúry civilnej obrany prevzala na seba organizačnú zodpovednosť armáda s podporou polície v kooperácii so samosprávou. Zároveň vieme, že ministerstvo školstva, ba ani samospráva nechce na seba zobrať zodpovednosť za testovanie školákov, hoci samospráva z určitého hľadiska nesie za školstvo príslušnú zodpovednosť. Preto je veľmi ťažko očakávať, že by sa úlohy chytila Sekcia cestovného ruchu na ministerstve dopravy sama. Teda KTO prevezme zodpovednosť zariadenie bezpečnosti hostí v horských strediskách po linke cestovného ruchu? Jednoznačne Sekcia cestovného ruchu – Združenie cestovného ruchu v horskom stredisku, resp. strediskách v spolupráci so samosprávou. Pretože prenechať zodpovednosť na jednotlivé ubytovacie zariadenia bez zabezpečenia kontroly dodržiavania úloh nemá zmysel.

Lenže „združenie cestovného ruchu“ (každé kooperuje priamo so samosprávnymi orgánmi) môže zodpovedať za riadenie bezpečnosti proti ochoreniu na Covid-19 len za svojich členov! A tými sú prevažne samosprávy! Prečo? Lebo v zákone č. 91/2010 o podpore CR sme sa odklonili od štruktúr, ktoré fungujú v Rakúsku či Švajčiarsku. Z toho dôvodu je pre Slovensko spoločná koordinácia postupov v cestovnom ruchu v rámci EÚ či spomínaných štátov problematická.

Uvedené si žiada krátke vysvetlenie: Za socíku (prevažne vďaka ľuďom, ktorí v 68-mom museli ustúpiť do pozadia) sme riadenie CR kopírovali podľa rakúskeho vzoru. Keďže tu bolo „socialistické zriadenie“, namiesto združení cestovného ruchu boli zriadené „správy cestovného ruchu“ riadené národnými výbormi (výstavba podporovaná cez Akciu Z) a namiesto informačných kancelárií boli zriadené „cestovné a informačné kancelárie Slovakiatour. V rámci „malej privatizácie“ (za mečiarizmu) neboli tieto transformované, ale zrušené, hoci niektoré, ako napr. na Slnečných jazerách v Senci, dosahovali vynikajúce organizačné úspechy (v regionálnom rozvoji a riadení investičnej výstavby v zmysle Stavebného zákona). Stačilo ho transformovať na združenie a jednotlivé ubytovacie zariadenia následne jednotlivo privatizovať. Pri príprave zákona č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu sa opakovane stala chyba, pretože pre „nový typ združení CR“ sa siahlo s malými úpravami znova po starom socialistickom vzore (ináč za vlády Radičovej platnosť tohto zákona bola pozastavená), čím povinnosť podnikateľov v CR združovať sa (vytvárať v rekreačnom priestore spoločnú fabriku), ostala v úzadí.

Napriek tomu všetkému sú to len združenia cestovného ruchu operujúce priamo v lokalite/oblasti/regióne, ktoré majú na to, aby garantovali za svojich členov dodržanie všetkých opatrení hygienikov a rozhodnutí vlády.

Ďalšou otázkou je, ktoré TESTY pre tento prípad zvoliť, aké odberové miesta zriadiť. Pritom je potrebné rozlišovať, či sa jedná o miestnych obyvateľov, zamestnancov podnikov poskytujúcich služby cestovného ruchu či služby na nich nadväzujúce, či o majiteľov „druhého bývania“ a ich hostí, či o turistov (s prenocovaním) alebo výletníkov (s pobytom do 24 hodín).

Pri hodnotení „ako na to“, zohráva úlohu aj fakt, že Tatranci majú výhodu, pretože v Poprade je centrum odberového miesta pre COVID-19 (PCR testy i testy antigénové, pri Aquacity) súkromnej spoločnosti MEDIREX. Navyše „Zlatý týždeň“ v Tatrách je rok vopred beznádejne rezervovaný (vybukovaný), čo je predpoklad, že každý, kto chce byť v Tatrách ubytovaný, môže prísť s platným potvrdením PCR testu, čo je významný bezpečnostný prvok pre realizáciu služieb v ubytovacom zariadení (ten by mal slúžiť len ubytovaným hosťom). Rovnako ubytovacie zariadenie musí garantovať, že jeho zamestnanci a ich rodiny boli negatívne otestovaní (ináč sa 24. hodín zdržiavajú v ubytovacom zariadení, kde pracujú).

Problém predstavujú „výletníci“ ako aj „majitelia druhého bývania s ich hosťami“. Je to problém spojený aj s obvyklým zvýšením návštevnosti územia počas sezóny a jej špičky a tým niekedy prepojený aj s nežiaducim zaťažením navštevovaného územia.

Žiaľ, doposiaľ sme sa s mierou zaťaženia územia (a s tým spojenou problematikou udržateľného rozvoja cestovného ruchu) nezaoberali, hoci v minulosti (za socíku) sme uznávali normu 0,5 človeka na 1 ha funkčnej plochy (územia vymedzeného pre využitie cestovným ruchom), pričom v strediskách s medzinárodným významom tento ukazovateľ sa mohol zvýšiť na 2 až 2,5 človeka na 1 ha funkčnej plochy.

Nachádzame sa v dobe krátko pred „stornovacím termínom“ Zlatého týždňa bežne zaužívaným v obchodnom styku voči spotrebiteľovi – cestujúcemu (21 dní). Vláda by sa preto mala čo najskôr rozhodnúť, ako ďalej, hoci všetci musíme priznať, že množstvo neznámych môže prevážiť váhu rozhodovania v prospech neoblomného názoru hygienikov.

Ako dlhoročná znalkyňa tak makroekonomiky aj podnikania v cestovnom ruchu by som chcela vládu uistiť, že jej kladným rozhodnutím a dobrou organizačnou prípravou (termín je šibeničný ale zvládnuteľný) sa môže dosiahnuť:

1/ Časť domáceho obyvateľstva by získalo možnosť „nadýchať sa dobrého a čistého vysokohorského vzduchu“ s vynikajúcimi možnosťami zimných športov a relaxovať svoje sily v rámci svojej dovolenky, a to za dodržania vopred stanovených a kontrolovaných bezpečnostných opatrení

2/ Podnikatelia v oblasti cestovného ruchu by tržbami za „Zlatý týždeň“ sa stabilizovali a optimistickejšie pozerali na svoju budúcnosť

3/ Prenesením zodpovednosti združení cestovného ruchu v oblasti zabezpečenia ochrany zdravia návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, ktoré sú jej členmi, by sa iniciovala transformácia týchto združení. Dá sa predpokladať, že možnosti, ktoré realizácia „Zlatého týždňa“ ponúka, by motivovalo iné ubytovacie zariadenia – nečlenov, uchádzať sa o členstvo v týchto združeniach. Tým by Slovensko sa konečne stalo „partnerom“ aj pre združenia cestovného ruchu v iných krajinách Európy.

4/ Monitorovanie návštevnosti územia počas „Zlatého týždňa“, ktoré je nevyhnutné z hľadiska regulácie návštevnosti tatranských centier (parkoviská, predchádzajúce autá, hromadná doprava akéhokoľvek druhu, využívanie horských dopravných zariadení, obsadenie ubytovacích zariadení a následné analýzy vrátane tržieb), by prinieslo aj následný úžitok využiteľný pre riadenie cestovného ruchu ako mnohosektorového odboru a zhotovenie nového integrovaného informačného systému riadenia CR, viď články na webe vallova.sk), čím by sme sa vyhli takým prípadom, ako aktuálne vznikol s novými investíciami v Demänovej.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  272x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu