Dalo by sa očakávať, že Sekcia cestovného ruchu pri ministerstve dopravy už má pripravenú novú stratégiu obnovy v turizme ako hospodárskeho odvetvia. Lenže o nej, ako o analýze dopadov Corony krízy na tento odbor, zatiaľ nie je nič počuť. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade sa nejedná len o predvídanie následkov krízy a určenie nástrojov ich zmiernenie, ale aj o rekonštrukciu celého marketingového procesu, ktorému doposiaľ chýbala jasná a pre všetkých zainteresovaných zrozumiteľná metodika. Na odbornom portáli teórie o incomingu – príchod turistov do krajiny zo zahraničia (Cestovný ruch v 21.storočí vedeným zatiaľ na adrese vallova.sk) uvádzam hlavné ciele transformácie. Ináč sa zo súčasných problémov ťažko vyhrabeme.
„Vyhrabať sa z následkov Corony“ je v oblasti turizmu celosvetový problém. Sem-tam sa u nás doma stretávam s vyhláseniami zodpovedných pracovníkov o poklese výkonov, predovšetkým v mestách. Situácia je však vážna, treba o nej diskutovať! Pre porovnanie uvádzam zo „Stuttgarter Zeitung“ informáciu o dátach 01-09/2010: Počet prenocovaní v krajine Baden-Wűrtenberg v porovaní s rovnakým obdobím roku 2009 poklesol o 36%, z toho v „Regióne Stuttgart“ až o 49,9% (mesto a blízke okolie). Pritom počet návštevníkov (vrátane jednodňových výletníkov) poklesol v krajine o 43,1%, v Regióne Stuttgart „len“ o 53,9%. Regón Stuttgart utrpel najviac (napr. prenocovania na Bodesee a Hegau len o 20,5%). Je to zapríčinené tým, že až 70% návštevníkov Regiónu Stuttgart tvorili obchodní cestujúci – celkom ročne 10 mil. prenocovaní. Pritom Stuttgart-Marketing a Regio Stuttgart Marketing- und Tourismus Gesellschaft odhaduje, že pokles návštevnosti spojenej so služobnými cestami sa bude len postupne vracať do svojej pôvodnej polohy, pričom v celé Nemecko môže rátať s 20 až 30% poklesom minimálne až do roku 2023!
Situácia je veľmi vážna. Preto je potrebné čo najrýchlejšie rozhodnutie kam a ako ďalej. Vyžaduje to dôkladnú analýzu doterajšieho stavu ako aj presné určenie cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, ktoré by mali byť súčasťou Koncepcie rozvoja cestovného ruchu od 2021, keďže predchádzajúca koncepcia je už neplatná... a nepoužiteľná.
Aj preto by sme sa mali zhodnúť na definícii „produktu cestovného ruchu“ a na „službách cestovného ruchu“ – hlavne tých, ktoré vstupujú do tzv. „balíka služieb“, ktoré sú predmetom podnikania subjektov – obchodníkov s uvedenými službami t.č. zvanými trochu skreslene ako „zájazdy“. Nielen u nás doma na Slovensku, ale aj v Európskej únii, nakoľko trh so službami cestovného ruchu je naviazaný na „ochranu spotrebiteľa – cestujúceho“ (v SR legislatívne upravený v zákone 170/2018 Zb.). Ako sa ukazuje, definícia týchto pojmov nie je jasná nielen na Slovensku, ale potvrdzuje to aj názov článku zo Stuttgarter Zeitung, z ktorého čerpám informácie:“Region setzt auf touristische Gesamtpakete“ (Región stavia na turistických balíkoch). Regionálny aj národný marketing je zameraný totiž na propagáciu regiónu/krajiny, financovaný predovšetkým zo spoločenských zdrojov (vrátane štátneho rozpočtu), takže by nemal propagovať „obchodné služby“, kam spadá aj „balík služieb cestovného ruchu“, svojim spôsobom aj „Gesamtpakete“).
Tieto chyby myslenia a uvažovania sa nevyskytujú len v teórii, ale aj konkrétne v rámci realizácie marketingu produktu cestovného ruchu, ktorý „propaguje“ aj zmienené „služby cestovného ruchu“. Stáva sa, že v marketingová informácia „produktu cestovného ruchu“ obsahuje aj ceny služby! Toto je jasný prípad, že sa jedná už o podnikový marketing. To sú fatálne chyby, ktoré nepohnú regionálny či národný marketing vopred, ale vystavia ich pokusom o korupciu, pretože nesprávny výklad dovoľuje niektorým podnikateľom v cestovnom ruchu využitím legislatívnych medzier znížiť svoje náklady na marketing... a to ničí podnikateľské prostredie. Potom sa nečudujme, že Slovensko nedokázalo za dlhé roky po páde železnej opony vytvoriť podmienky pre prirodzený rozvoj obchodnej siete so „zájazdami“, teda „službami cestovného ruchu“.
V tomto smere môže byť pre nás Rakúsko, ktoré už pred 10-timi rokmi vo svojej stratégii rozvoja cestovného ruchu si stanovilo „podporu podnikateľského prostredia“, pričom v spojitosti s tým zmenilo národnú marketingovú stratégiu. U nás sa síce v strategických materiáloch odvolávame tiež na význam slobodného podnikateľského prostredia, ale v národnom a regionálnom marketingu pokračujeme neustále vo svojej historickej stope.