Privatizácia po nemecky: Lesk a pád Interhotels

Autor: Rudolfa Vallová | 18.1.2021 o 10:44 | Karma článku: 2,13 | Prečítané:  573x

Zlé rozhodnutia stoja peniaze. Platí to aj pre zničené hotelové siete v bývalom NDR „Interhotel“, pretože tým sa stratil dlhé roky budovaný know-how porovnateľný s troj- či štvorhviezdičkovými hotelmi v západnej Európe.

Okrem „československej“ hotelovej siete Interhotel vo východnom sektore existoval aj Interhotels vo východnej časti Nemecka. Bola to sieť s kvalitou služieb na medzinárodnej úrovni. Čo sa s nimi po páde berlínskeho múra stalo? Dokumentárny film televíznej spoločnosti MDR (dňa 29.12.2020 o 20:15 hod.) rozpovedal príbeh o lesku a páde nemeckej siete Interhotels (viac aj na adrese https://de.wikipedia.org/wiki/Interhotel).

Možno dnes veľa mladých ľudí neverí, že v čase „socializmu“ po roku 1960 nastal búm v cestovaní, čoraz viac ľudí sa rozhodlo pre dovolenku (aj v zahraničí), pričom vďaka rozvoju výstavníctva sa rýchle rástli objemy kongresového cestovného ruchu. Tak ako v bývalom Československu, tak v NDR realizoval „sovietsky“ Inturist obrovské objemy tržieb.

Po zjednotení Nemecka sa cez noc východná časť Nemecka stala devízovou oblasťou a Inturist stratil možnosti (pre nedostatok devíz) pokračovať v organizovaní služieb pre svojich turistov. Preto nemecká hotelová sieť Interhotels zo dňa na deň stratila klientelu. Šťastím bolo, že východná časť Nemecka priťahovala po páde berlínskeho múru množstvo zvedavcov. Nielen z radov turistov, ale aj podnikateľov, ktorí mali záujem spoznať trh a jeho možnosti pre nové investície.

Dalo sa očakávať, že záujem nebude trvať večne. Ten začal opadávať už od roku 1994. Dovtedy však pre vysoký dopyt neúmerne rástli ceny ubytovania v hoteloch, ktoré dosahovali dvojnásobné výnosy v porovnaní s hotelmi v západnej časti Nemecka. Následkom toho niektoré hotely začali upadať, pretože za ten krátky čas nedokázali naakumulovať dostatok finančných prostriedkov na obnovu, iné písali červené čísla. Len tie úspešné – bolo ich len zopár, sa dokázali preorientovať a stabilizovať svoju klientelu.

Hotelová sieť Interhotels bola založená v roku 1965 a zahrňovala 37 hotelov s kvalitou služieb na medzinárodnej úrovni – predovšetkým lokalizovaných v mestách. V čase konania veľkých akcií, kam patrili aj výstavné podujatia, sa menili na „valutové“ hotely, t.j. v tom čase sa mohlo platiť len valutami, ku ktorým nebol len tak ľahko oficiálny prístup (získavali sa predovšetkým na čiernom trhu). Jeden z kapelníkov, ktorí hrali v nočnom klube spomenul na prekvapenie spojené práve s pobytom v hoteli v čase výstavy – skupina nemala možnosť raňajkovať v hoteli, v ktorom účinkovala, pretože mala len východonemecké Marky.

Zjednotením Nemecka visel nad budúcnosťou siete Interhotels otáznik. Priznali to aj zástupkyne tejto siete v rámci rozhovoru, ktorý som mala možnosť nadviazať v rámci návštevy svetovej výstavy turizmu WTM v Londýne. V roku 1991 prešlo 28 hotelov do vlastníctva spoločnosti Treuhand a 5 špičkových hotelov bolo vyňatých pre samostatnú privatizáciu. Najprv sa zdalo, že ich v auguste 1990 sprivatizuje sieť Steinenberger, ale táto možnosť z neznámych príčin sa nezrealizovala. Hotely boli predané spoločnosti s imobíliami – firme Trigon so sídlom v západnej časti Berlína s oddôvodnením, že vzhľadom na predmet podnikania a blízka vzdialenosť k hotelom bude firma Trigon úspešne riadiť túto hotelovú sieť. V roku 1992 si prenajala túto sieť hotelová spoločnosť Maritim, pričom už v roku 1996 sa Trigon rozhodol nerentabilné hotely zatvoriť.

V súčasnosti z bývalej siete Interhotels úspešne funguje len 12 hotelov. Ostatné zostali zatvorené alebo rekonštruované pre iné účely. Jeden z bývalých riaditeľov ešte po rokoch tvrdí, že „spirit“ siete Interhotels bol „spirit“ spolupracovníkov hotela . Služby v hoteli sú totiž poskytované ľuďmi a ich know-how a vysoká kvalifikácia je základom kvality služieb, budova hotela je len zázemím, kde sa služby poskytujú.

Hotel Tűringerwald – Tourist (dnes Hotel Tűringer v Tűringerwald), hoci turistickej triedy (s –dvoma hviezdičkami), bol jeden z tých, ktorý poskytoval špičkové služby. Zvláštnosťou bolo, že ho viedli 4 ženy, pričom riaditeľka hotela sa odhodlala uvedený hotel sprivatizovať. Po rokoch vo vysielanom TV dokumente spomína, že Treuhand, od ktorého hotel kupovala (na úver), stanovil veľmi tvrdé podmienky. Z nich vyplývala aj povinnosť ročne preinvestovať 1 mil. DEM, ako aj udržať pracovné miesta. Cena hotela bola vysoká, pričom neskôr Treuhand vedľajšie pozemky (napr. garáže či parkoviská) predal aj za symbolickú cenu  DEM. „Bolo ťažko dodržať tieto podmienky“, konštatovala nová majieľka. Azda to bol aj dôvod, prečo neskôr hotel predala inému záujemcovi, ktorý mal oveľa lepšie finančné zázemie.

Hotel Astória v Lipsku bol postavený v roku 1912 v čase, keď Lipsko bolo 4.najväčšie mesto v Nemecka. To, čo je hotel Adlon v Berlíne, to bol hotel Astória pre Lipsko. V roku 1939 bol ťažko poškodený bombou. Bol opravený a tak (bez následných rekonštrukcií) bol v prevádzke do 31.12.1996, pretože stavba hotela začala klesať v dôsledku podzemnej vody. Následná rekonštrukcia bola zahájená až v decembri 2018, keď hotel bol už vo veľmi zlom stave. Náklady na rekonštrukciu sú veľmi vysoké, pretože je potrebné odstrániť príčiny vzniknuté prienikom spodnej vody. Tým sa predlžuje aj termín celkovej rekonštrukcie stavby, ktorá je pamiatkovo chránená. Preto musí byť zachovaný vonkajší vzhľad, pričom vnútro – vrátane zariadenia, bude v modernom štýle. Zaujímavé je, že bývalí zamestnanci hotela sa dlhodobo každoročne v decembri, k výročiu, ku ktorému skončili pracovný pomer, stretávajú.

Hotel Stadt v Halle bol postavený v roku 1966 v štýle „socialistickej výstavby“. Izby boli tak malé, že neposkytovali hosťom potrebný komfort. Napriek tomu hotel dokázal udržať kvalitu poskytovaných služieb, čím bol jediným hotelom v meste s medzinárodným štandardom služieb. Jednym zo stálych hostí bol aj politik Hans Dietrich Genscher. Hotelová sieť Maritim ho počas prevádzky v rokoch 2003-4 zrekonštruovala. No v roku 2015 pracovníkov hotela prekvapili nezvyčajní hostia. Hotel začal slúžiť ďalšie tri roky ako ubytovňa pre uprchlíkov. Odvtedy je zatvorený.

Zaujímavý je aj príbeh hotela Erfurter Hof, ktorý bol postavený v roku 1879! Neskôr v roku 1970 ho navštívil za veľkého nadšenia obyvateľov Erfurtu politik Willy Brandt. Pre zlý stav budovy bol v lete 1995 zatvorený. Po desiatich rokoch bol zrekonštruovaný, ale pre účely prenájmu kancelárskych priestorov. Na budove zostal len názov s menom Willyho Brandta. Zo starej slávy zostalo len niekoľko reštaurácii na prízemí budovy.

Hotel Bellevue v Drážďanoch bol postavený v roku 1985 Japoncami, čo prinieslo hotelu úspech. No v rokoch 2002 a 2013 ho značne poškodili povodne z rieky Labe. Jej hladina sa zvýšila až o 9 metrov! Opravy trvali pol roka.

Dnes sa už len môžeme poučiť z chýb minulosti a konečne konať tak, aby aj na Slovensku fungovala sieť hotelov s medzinárodnou kvalitou. To, čo v súčasnosti máme, môžeme vďačiť medzinárodným hotelových sieťam so sídlom v zahraničí. Treba však zvážiť aj výhody, ktoré by priniesla veľká národná hotelová sieť, ktorá by následne mohla ponúknuť partnerstvo iným hotelovým sieťam organizovaným na podobnej úrovni. Pokus z rokov 1991-3, keď zámer Inter-Hotels Tourist Service Slovakia s centrálnym hotelovým rezervačným systémom InterRes podporiť incoming na Slovensku nevyšiel, by mohol byť podnetom na prehodnotenie ako ďalej. Na medzinárodnom trhu treba totiž vytvoriť rovnováhu, ktorá je dnes narušená medzinárodnými hotelovými sieťami – keďže ich záujem vo vzťahu k trhu jednotlivých štátov je rôzny.

Jeden z bývalých úspešných zo siete Interhotels

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Babiš stráca moc nad Českom, ktoré priviedol do katastrofy

Opozícia presadila do pandemického zákona odškodnenie a ďalšiu pomoc.


Už ste čítali?