Keď porazená konkurencieschopnosť brzdí rast

Autor: Rudolfa Vallová | 12.2.2021 o 14:56 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  226x

Vážení, tak sa to nerobí. Združenie cestovného ruchu nemá oprávnenie založiť cestovnú kanceláriu či cestovnú agentúru!

Má móda tzv. „destinačných cestoviek“  budúcnosť? Jednoznačná odpoveď znie: NIE! Pretože ničí schopnosť konkurencie na trhu cestovného ruchu. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že pritom vzniká podozrenie neoprávnených ziskov destinačnej cestovnej kancelárie. Z pohľadu trestného práva podozrenie z hospodárskej kriminality.

Pozrime sa na to bližšie na prípade turistickej destinácie Región Tatry. Na rozdiel tzv. oblastných združení cestovného ruchu, ktoré združujú subjekty podnikajúce na danom území, sa jedná o regionálne združenie, ktoré združuje oblastné združenia cestovného ruchu do jedného celku. Združenie Región Tatry si založil obchodnú organizáciu „Región Tatry Travel s.r.o.“. Kým hlavnou úlohou združenia je marketing a propagácia všetkých turistických príťažlivostí na danom území, hlavným cieľom obchodnej organizácie je ponukou a predajom jednotlivých služieb alebo ich balíkov (t.j. zájazdov) vytvárať zisk. Keďže obchodná organizácia má možnosť „šetrenia nákladov na marketing a propagáciu“ (lebo ju vykonáva združenie cestovného ruchu), získava neoprávnený zisk. Navyše svojim geografickým názvom vzťahujúcim sa k turistickej destinácii, má zvýhodnené postavenie na trhu a teda aj možnosť, že skôr získa potenciálneho návštevníka ľahšie a skôr, ako iná cestovná kancelária (organizátor – zisk z kúpy a predaja) či agentúra (sprostredkovateľ - provízia).

V podstate združenie cestovného ruchu Región Tatry týmto si dáva gól do vlastnej bránky. Zdá sa, že podobných vlastných gólov na území Slovenska je viac...

Prečo je tomu tak? Združenia cestovného ruchu sa riadia podľa zákona 91/2010 o rozvoji cestovného ruchu, podľa ktorého vykonávajú zákonom vymedzené práce a konajú ako „združenia podnikateľov podľa územného princípu podľa uvedeného zákona“, resp. združujú jednotlivé združenia na úrovni administratívnych krajov do jedného celku. Problémom je, že sa jedná o jeden z najhoršie formulovaných, teda aj ťažko realizovateľných zákonov (ktoré poznám). Potvrdzuje to aj fakt, že zodpovedné štátne i samosprávne orgány doposiaľ mlčky prizerali a naďalej prizerajú na odlišný výklad zákona. Pripomínam, že návrh zákona predložil na schválenie SMER, pričom Radičovej vláda pozastavila platnosť zákona až do pádu jej vlády. Bývalý minister financií pán Mikloš v závere roka 2011 pred odborníkmi verejne priznal, že každý peniaz investovaný do cestovného ruchu bez jasnej organizačnej štruktúry je ich vyhodenie do studne bez dna. Myslím si, že popritom určitú rolu hralo aj nedostatočné ocenenie potreby fungovania združení cestovného ruchu priamo v regiónoch s povinným dodržiavaním zásad „Regionalizácie cestovného ruchu“ ako plánovacieho rozvojového a investičného nástroja, ktorého význam sa podceňuje dodnes.

Združenie cestovného ruchu je nevyhnutné pre mnohosektorovosť. Cestovný ruch totiž neprináša len príjmy hotelom, reštauráciám, malým poskytovateľom doplnkových služieb v cestovnom ruchu, ale aj obchodníkom, miestnej doprave, športovým zariadeniam,  práčovniam, kaderníkom atď. Marketing tej-ktorej turistickej destinácie sa preto oprávnene financuje zo „združených prostriedkov“, teda nielen z členského, ale aj dotácií tak zo strany štátu, tak zo strany samosprávy!

Obchodná organizácia – v našom prípade cestovná kancelária/agentúra, sa riadi podľa zákona 170/2018 o "zájazdoch". Obchodná spoločnosť propaguje svoju značku a náklady na jej marketing  kryje z vlastných výnosov. Pritom má možnosť, pre poskytnutie detailnejších informácií o navštevovanom území, linkovať svoj predajný portál aj na „informačný portál o turistických príťažlivostiach“ tej-ktorej oblasti, regiónu či republiky. Čo tam jeho potencionálny klient nájde?  Preklik na konkurenciu, na „destinačnú cestovnú kanceláriu“, ktorej náklady na marketing už uhradilo združenie cestovného ruchu, ktoré ju zriadilo! Rozumný obchodník – na škodu zvýšenia príjmov priamo v regióne alebo za štát ako celok, radšej žiadny preklik na svojom predajnom portáli radšej neuvedie. Alebo v tom horšom prípade prestane podnikať.

Pre lepšiu podporu podnikateľského prostredia by preto bolo žiaduce, aby možnosť použitia geografického názvu pre obchodnú spoločnosť s predmetom podnikania cestovná kancelária či cestovná agentúra, bola zakázaná. Mimochodom, na nevhodnosť používať geografické názvy v názve obchodných spoločností už pred rokmi upozorňoval profesor Marián Gúčik z banskobystrickej UMB.

Pretože geografické názvy sa v cestovnom ruchu totiž priamo viažu na konkrétne územie: stredisko-oblasť-región- štát, v ktorom podľa zákona a medzinárodných zvyklostí vykonávajú svoju propagačnú činnosť združenia cestovného ruchu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Babiš stráca moc nad Českom, ktoré priviedol do katastrofy

Opozícia presadila do pandemického zákona odškodnenie a ďalšiu pomoc.

Infektológ: Do leta by sme mohli zaočkovať všetkých nad 55 rokov

Sputnikom by sa mali očkovať len dobrovoľníci, navrhuje Sabaka.


Už ste čítali?