Zažije turizmus nový rozlet?

Autor: Rudolfa Vallová | 26.2.2021 o 11:56 | (upravené 26.2.2021 o 13:33) Karma článku: 1,21 | Prečítané:  380x

Igor Rattaj v komentári „Pre dolinu, za dolinu aj o doline“ uvedenom v hnonline.sk tvrdí, že je rozumné a správne zastaviť sa...

... vydýchnuť si, aby nasledoval nový nádych. Ak tento bude v rovnakom infikovanom prostredí, život zostane v zabehnutých koľajach. Aj v Demänovej, kde v súčasnosti platí dočasná stavebná uzávera. Pokiaľ nevymyslíme pre riadenie regionálneho rozvoja v oblasti cestovného ruchu nový transparentný a efektívnejší organizačný systém riadenia. Aby sa, ako hovorí Ivan Rattaj, prijal dlhodobo udržateľný plán.

Ten však od hnutia „Pre dolinu“, ba ani od samotného ministerstva životného prostredia, očakávať nemôžeme. Hnutie len poukazuje na to, čo už dávno vieme, ale z rôznych dôvodov sme doposiaľ neriešili. Nielen v Demänovej, či v turistickej destinácii Liptov, v ktorej sa Demänová z hľadiska regionálneho manažmentu cestovného ruchu nachádza, ale aj na celom Slovensku.

Na druhej strane musíme priznať, súdiac zo správ zahraničných médií o negatívnych dopadoch vysokej návštevnosti stredísk CR (vrátane miest), pri riešení problému privysokej návštevnosti vychytených turistických destinácií niet koho nasledovať. Riešenie teda musíme nájsť my sami.

Demänová dolina je jedna z mnohých, ktorá z hľadiska cestovného ruchu dosahuje nielen celoštátny, ale aj medzinárodný význam. Aj preto vyriešenie otázky „Ako na to v Demänovej?" môže priniesť pokrok nielen pre región, ale pre všetky oblasti s vhodnými podmienkami pre cestovný ruch.

Otázku za nás všetkých položil sám Igor Rattaj: „Tak ako nikto normálny nechce a nemôže chcieť, aby sa v doline halabala stavalo kdekoľvek a čokoľvek, tak isto nikto normálny nemôže chcieť, aby sa nevyriešil dopravný chaos, ktorý tam pravidelne zažívame.“

Aké riešenie musíme prijať, aby sa stav rok čo rok neopakoval? V súčasnosti sa pripomienkuje Stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku)., ktorého nové znenie dáva cestovnému ruchu šancu pre nový začiatok. Ten by mal totiž riešiť integrovanú organizačnú štruktúru zahŕňajúcu informačné toky medzi ministerstvami dopravy (riadi Sekciu cestovného ruchu), životného prostredia (stanovuje max. limity pre lôžkovú kapacitu a limity návštevnosti pre základnú organizačnú jednotku – stredisko cestovného ruchu), investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (hlavný riadiaci štátny orgán), SARIO (má zodpovednosť pri vyhľadávaní zahraničných investorov pre CR), samosprávnymi krajmi (plnia hlavné riadiace úlohy vo vzťahu k regionálnemu rozvoju k nižším stupňom samosprávy), obcami a mestami (realizačné útvary regionálneho rozvoja) a v cestovnom ruchu navyše aj združeniami cestovného ruchu na regionálnej/oblastnej úrovni, pokiaľ s nimi vo veci výkonu konkrétnych úloh v oblasti zabezpečenia zberu informácií a údajov uzatvoril samosprávny kraj písomnú zmluvu. Len takýto integrovaný celok môže zabezpečiť dokonalejšie riadenie regionálneho rozvoja. Potom stratí zmysel pochybovať o práve akéhokoľvek investora priamo vstupovať do jednania s obcami či mestami.

Súčasný Stavebný zákon v §7a/ za „Ostatný podklad“ plánovacej dokumentácie uznáva odvetvovú koncepciu (Koncepciu rozvoja cestovného ruchu, posledná do roku 2020). K nej patril aj dokument „Rajonizácia cestovného ruchu“. V roku 2005 bol dokument premenovaný na „Regionalizáciu cestovného ruchu“, pričom stratil akúkoľvek záväznosť. Navyše až do roku 2012, odkedy vstúpil do platnosti zákon 91/2010 o rozvoji cestového ruchu, nastalo prázdne obdobie, ktoré len prehĺbilo nedostatky dovtedy platnom organizačnom celku.

Pre neustále dohadovanie sa o tom, ako má vyzerať regionálne riadenie CR, prevzal pri návrhu zákona 91/2010 iniciatívu ZMOS. Pritom nedostatok diskusie medzi zainteresovanými spôsobil, že zákon nedostatočne zohľadňoval medzirezortné vzťahy a tým aj zodpovednosť za negatívne dôsledky dopadu cestovného ruchu na životné prostredie. Paradoxom je, že práve cestovný ruch stavia svoj rozvoj na dodržaní kvality životného prostredia rovnako ako za dodržanie bezpečnosti návštevníkov! Práve tento paradox viedol TMR a jeho manažéra Igora Rattaja vysloviť vetu, ktorú sme od neho neočakávali: „Je predsa rozumné a správne zastaviť sa, zanalyzovať situáciu a prijať dlhodobo udržateľný plán.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Museli škrtať, prepúšťať a prispôsobiť sa. Čo podnikateľom priniesla korona (anketa)

Odpovedajú Roman Kóňa, Michal Meško či Katarína Hutyrová.

Dnes píše Daniel Gerbery

Zlepšená komunikácia toto nenapraví

Napraviť treba fundament.


Už ste čítali?