V cestovnom ruchu podnikajú predovšetkým drobní podnikatelia. Práve táto skupina musí, vzhľadom na vyprodukované objemy, sama zvládať obrovské množstvo nielen legislatívnych ale aj tzv. softlaw predpisov a zvyklostí. Strední podnikatelia – aj keď u nás registrujeme snahy niektorých podnikateľov o vytváranie sietí (či v gastronómii či hotelierstve), musia tiež vynakladať značný časový fond, aby boli v aktuálnom obraze a zároveň zvyšovali svoj know-how.
Kvalita know-how a jej neustále zvyšovanie je základom pre skvalitňovanie služieb cestovného ruchu a tým aj vytváranie podmienok pre uspokojenie zahraničných návštevníkov s vyššími nárokmi na poskytované služby. Nedostatočne pripravený odborný dorast len komplikuje situáciu, ktorú aj tak do značnej miery sťažila dlhotrvajúca pandemická situácia.
Štát v minulosti už investoval do riadenia kvality. Sekcia cestovného ruchu si zvolila nemecký vzor, ktorý ako taký nepovažujem za vhodný, nakoľko systém riadenia v Nemecku sa značne odlišuje od toho nášho. Skôr sa mi pozdávalo riešenie švajčiarskeho kantóna Gaubuenden (v CH riadi cestovný ruchu v plnom rozsahu, t.j. aj legislatívne kantón), ktorý v podstate kopíroval poradenský daňový systém v Kanade, BC.
Pokiaľ má štát záujem o posilnenie konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov, mal by prehodnotiť vlastný prístup k riadeniu kvality. Pozrime si, kto sa pohybuje na trhu:
Na strane ponuky na trhu | Na strane dopytu na trhu |
Podnikatelia (Producenti, obchod so službami cestovného ruchu) | Cestujúci (turisti - s prenocovaním)
|
Upravuje legislatívna norma: Zákon č. 170/2018 Zb. o zájazdoch a | |
Podnikatelia (Producenti, obchod so službami cestovného ruchu |
Výletníci (do 24 hod. bez prenocovania) Všetci návštevníci v prípade nákupu služby CR po príchode do zvolenej destinácie |
Upravuje legislatívna norma: Občiansky zákonník | |
Podnikatelia (Producenti, obchod so službami cestovného ruchu) | Podnikatelia ako spotrebitelia služieb označených ako incentívy – motivačné akcie, kongresy, sympóziá |
Upravuje legislatívna norma: Obchodný zákonník | |
Štátna marketingová organizácia CR - (analyzuje dopyt a v spolupráci s regionálnymi managerskými organizáciami realizuje propagačné akcie s cieľom zviditeľniť Slovensko a jeho regióny ako turistické destinácie) TIK a info centrá - Ponuka info služieb o produkte cestovného ruchu je poskytovaná zdarma! | Potenciálni návštevníci destinácie Slovensko a v rámci nej jednotlivé regióny cestovného ruchu |
Upravuje legislatívna norma: Zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu | |
Podnikatelia v cestovnom ruchu, bez ohľadu na svoje zameranie, by mali poznať nielen predpisy týkajúce sa svojej podnikateľskej činnosti, ale aj ostatných podnikateľov na trhu. Osoby na strane dopytu by mali dostať základné informácie o podmienkach dodávky služieb (pokiaľ uvedené neposkytuje združenie spotrebiteľov, v tom prípade cestujúcich. V praxi sa totiž stretávam s nepochopením, resp. nedostatočným poznaním dokonca aj legislatívnych úprav, čo vyvoláva pochybnosti o kvalite odborného vzdelávania.
Uvediem príklad: pri príprave návrhu zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch... sa zbytočne naťahovalo vyjednávanie medzi cestovnými kanceláriami a poisťovňami. Cestovné kancelárie totiž navrhovali, aby platnosť uvedeného zákona sa týkala aj občianskych združení organizujúcich napr. zájazdy s náboženskou tematikou pre cirkevníkov farnosti. Lenže sú aj subjekty, ktoré pôsobia mimo trhu K nim patria:
1/ občianske združenia (podľa zákona č. 83/1990 o združeniach občanov – vylučuje zárobkovú činnosť či zabezpečovanie riadneho výkonu niektorých povolaní, t.j. CK i CA), ktoré môžu organizovať výlety či zájazdy, ale výlučne len pre svojich členov. Takže ak sa stane, že na zájazde organizovanom občianskym združením sa zúčastnia aj iné osoby (napríklad z farnosti, pri ktorej je toto občianske združenie založené), jedná sa o porušenie zákona č. 170/2018 Zb. o zájazdoch.... , ľudovo povedané o podnikaní na čiernom trhu!
2/ neziskové organizácie (podľa zákona 213/1977 o neziskových organizáciách – môžu poskytovať verejnoprospešné služby i v oblasti vzdelávania, výchovy, telesnej kultúry), ktoré môžu organizovať školenia, vzdelávacie kurzy či letné tábory pre deti a mládež, ale to len s podmienkou, že dodržia status „verejnoprospešných“ služieb, t.j. nejedná sa o zárobkovú činnosť. V prípade nedodržania ustanovení vyššie uvedeného zákona sa rovnako prípad posudzuje ako o podnikaní na čiernom trhu!
Kvalitná legislatíva vrátane všetkým zainteresovaným zrozumiteľného výkladu je alfa a omega riadenia kvality služieb cestovného ruchu. Nedostatky v tejto oblasti sa prejavia priamo v kvalite podnikateľského know-how. Nedostatočné riadenie kvality nielenže negatívne ovplyvňuje záujem potenciálnych klientov, ale umožňuje obchádzanie legislatívy končiace často v hospodárskymi deliktami. Správny výklad zákonov okrem iného zamedzuje existenciu čierneho trhu.
Nároky na riadenie kvality služieb cestovného ruchu sú komplikované tým, že cestovný ruch je mnohosektorové odvetvie, čo okrem iného znamená, že na jeho riadení sa podieľa viacero ministerstiev. Dostať legislatívu a štandardy kvality vedúce k ľahšiemu pochopeniu a dodržiavaniu právnych noriem „pod jednu strechu“, je jedna zo zásadných predpokladov podporných opatrení smerujúcich k posilneniu konkurenčnej schopnosti podnikateľských subjektov v odbore cestovný ruch. Systém riadenia kvality (na báze portálu s využitím IT technológií) môže byť doplnený rôznymi incentívami, ako sú napr. súťaže o verejné ocenenia (v minulosti známe napr. pre profesiu kuchár či barman ai.).
Štátu s vyspelým trhovým hospodárstvom je zrejmý jeho charakter, čo pri riadení kvality znamená, že má zároveň jasno vo veci zasahovania do slobody podnikania. Štátna legislatíva musí správne rozoznať hranicu, kedy môže do riadenia kvality zasahovať cez legislatívne normy kedy už musí delegovať zodpovednosť za kvalitatívne štandardy podnikateľskej sfére (vrátane nezávislých hotelových či reštauračných reťazcov), resp. v závislosti na ich dohode ich profesijným združeniam. Tam totiž spadá okruh štandardov kvality spojených s príkladmi riešení situácií a záväzných pracovných postupov v hotelierstve, čo trápi aj súčasného generálneho riaditeľa Sekcie cestovného ruchu Radúsa Dulu. Veď právom: Radús Dula je TOP odborníkom práve v oblasti hotelierstva.