Informačný systém cestovného ruchu je v dobe IT technológií jeden zo základných nástrojov podpory konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov a ich obchodného úspechu. Preto by sme mali mať všetci jasné vo veci, čo si predstavujeme pod pojmom „integrovaný“, čo pod „informačný“ a aký systém riadenia propagácie by sme mali zvoliť, aby systém bol trvalo udržateľný a pre nás, potenciálnych klientov príťažlivý a zaujímavý tak, že nás motivuje k opakovanej návštevnosti portálov o turistických destináciách, či už je to už Slovensko alebo jeho regióny.
Nie je región ako región, pretože jeden môže byť administratívny a iný zase turistický a z pohľadu cestovného ruchu je hodnotný a použiteľný je ten, ktorý rozoznáva návštevník. Pre neho sú príťažlivé napr. Piešťany a trenčiansky kraj mu nehovorí nič alebo veľmi málo. Alebo zaujíma sa o Vysoké Tatry a nie o prešovský kraj alebo severovýchodné Slovensko. Navyše v rámci Vysokých Tatier sa zaujíma napr. o Štrbské Pleso, ktoré si zvolí ako cieľ svojej cesty.
Komunikačná línia medzi turistickými destináciami teda prebieha po linke: Slovensko – Vysoké Tatry – Štrbské Pleso. Zaradiť do tohto komunikačného procesu aj samosprávne kraje (čo sa stalo v dôsledku zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu) je ďalším komunikačným bodom, ktorý predlžuje potenciálnym návštevníkom celkový čas vyhľadávania informácií o možnej turistickej destinácii. Zmienený zákon tak od roku 2012 (vstúpil do platnosti až za vlády SMERu) delegoval zodpovednosti za regionálnu propagáciu cestovného ruchu na nesprávnych nositeľov – na samosprávu (kraj, obce či mestá), namiesto toho, aby touto úlohou výhradne poveril garanta - regionálne združenia cestovného ruchu. Pritom nie je vylúčené, že regionálne združenia vykonávajú svoju úlohu v kooperácii so samosprávnymi orgánmi, ale to už na základe zmluvy, v ktorej sú vymedzené všetky detaily, vrátane sumy a účelu finančnej podpory zo stany samosprávy.
Chybou bolo aj to, že štát ako riadiace centrum nepovýšil územno-plánovací dokument Regionalizácia cestovného ruchu a nepriradil jej znovu legislatívnu záväznosť (kreoval sa od roku 1960). Ten totiž na vysokej odbornej úrovni zhodnotil predpoklady celého územia Slovenska a z hľadiska vhodnosti pre rozvoj cestovného ruchu toto územie rozdelil na životaschopné celky – regióny/subregióny cestovného ruchu (teraz 22). Tým sa došlo prakticky k živelnému vzniku združení, ktorých územia, na ktorých pôsobia, sa dokonca navzájom prelínajú. Štátna propagačná agentúra pre cestovný ruch (SACR) síce dodržiavala pôvodné členenie regiónov podľa Regionalizácii, ale tým vznikli územné disproporcie medzi tými regiónmi, ktoré SACR a neskôr slovakia.travel propagovala s tými, reálne existujúcimi v krajine. Je zaujímavé, že to dodnes nikto neriešil, čím sme v podstate stratili čas aj peniaze, pretože týmto správaním sme stratili šance účinne informovať potenciálnych klientov a tak ich efektívne smerovať k ich konečnému cieľu – turistickej destinácii.
Chýbajúca celoštátna metodika „ako na to“ pri zostavovaní oficiálnych informačných portálov regionálnych združení cestovného ruchu viedla k tvorbe portálov rôznych kvalít, ktoré sa nedajú navzájom integrovať do jedného celku a tak umožniť potenciálnemu klientovi „cestovanie“ z regiónu do regiónu, ktoré zároveň obohatí návštevníka portálu o nové informácie o krajine.
Navyše došlo k nevídanej kreácii názvov portálov a ich značiek, ktoré by mali byť chránené (ochrannou známkou). Pretože združenia cestovného ruchu vznikli podľa zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu, takže nie sú podnikateľskými osobami a tým sa nemôžu realizovať v oblasti, ktorá je legislatívne upravená zákonom 70/2018 Z.z. o zájazdoch, ........ Skutočnosť je však iná a naznačuje, že centrálne orgány majú čo robiť nielen v oblasti „brandingu“, ale aj v oblasti „softlaw“, nakoľko v SR došlo k živelnému a eticky nesprávnemu používaniu značiek. Predstavme si, že by niektorý zo slovenských výrobcov na svoje výrobky použil svojvoľne značku „Dior Liptov“ a chcel sa s touto značkou presadiť na zahraničnom trhu! Značka "Visit" je v cestovnom ruchu zviazaná s oficiálnymi značkami mnohých štátov sveta - používaná za účelom štátnej propagácie cestovného ruchu.
Cestovný ruch 21. storočia (tak, ako nám ukázala Corona kríza), je o spoločnom dosahovaní cieľov. Cieľom v oblasti propagácie cestovného ruchu je propagovať Slovensko ako krajinu cestovného ruchu. Pre tento účel je potrebné zostaviť organizačný a riadiaci systém. Doposiaľ to je tak, že slovakia.travel propaguje Slovensko tématicky, pričom regióny sa snažia jednotlivo podľa vlastných schopností propagovať príťažlivosti toho „svojho“. Do toho im vstupujú mestá, obce, samosprávne kraje, dokonca aj súkromné spoločnosti. Vzniká z toho pre zahraničného návštevníka nepriehľadný labirint portálov všetkých chutí, čím sa financie, vložené do portálu objednávateľovi nevrátia. Preto do popredia vystupuje potreba stavať integrovaný informačný systém zdola a následne sieťovať jednotlivé portály turistických regiónov do jedného národného celku – ktorý by následne spravovala štátna propagačná agentúra pre cestovný ruch. Pretože ide o oficiálnu propagáciu Slovenska financovanú zo združených prostriedkov, z ktorých väčšina plynie od štátu a samoprávy!
Pri tom všetkom nesmieme zabúdať, že hlavným cieľom podpory rozvoja cestovného ruchu je: podporiť konkurencie schopnosť podnikateľských subjektov na domácom a zahraničnom trhu cestovného ruchu! To znamená, vytvoriť taký informačný systém, ktorý by nákladovo odťažil subjekty obchodujúce so službami cestovného ruchu (hotely, cestovné kancelárie, sprostredkovateľov) a umožnil by im preklik z ich vlastnej web stránky na portál integrovaného informačného systému cestovného ruchu. Pretože takéto riešenie by pomohlo mnohým malým či drobným podnikateľom ušetrené finančné prostriedky venovať na iné účely a tak činiť všetko v prospech rozvoja vlastného podnikania, čo znamená zvýšenie objemov predaja (v rámci domáceho či zahraničného aktívneho cestovného ruchu). Len ak informačný portál obsahuje údaje aj iného charakteru, ktoré v podstate ničia konkurencie schopnosť čo len jedného podnikateľa, je takýto portál (nehľadiac na výšku investícii zo strany štátu či samosprávy) neužitočný a nepoužiteľný!!!!
V poslednej dobe sa stali obľúbenými tzv. destinačné cestovné kancelárie, ktorých zakladateľmi sú práve združenia cestovného ruchu. Ba dokonca predaj, resp. so sprostredkovaním služieb – najmä ubytovacích, sa stretneme dokonca priamo na informačných portáloch združení cestovného ruchu! Toto je cesta do pekla. Toto ničí podnikateľské prostredie, pretože táto logika ničí podmienky, na ktorých stavia slobodný trh. Je to dôvod na zamyslenie, dôvod na transformáciu!
Trh na strane ponuky | Trh na strane dopytu |
Integrovaný info systém CR
|
Potenciálni návštevníci (výletníci a turisti)
|