Cestovný ruch a plán obnovy III.

Autor: Rudolfa Vallová | 28.4.2021 o 16:31 | (upravené 28.4.2021 o 16:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  115x

Integrovaný informačný systém cestovného ruchu: Do informačného systému sa už naliali ohromné finančné prostriedky. Dodnes tento systém nie je integrovateľný. Bude možné vypracovať nový systém a financovať ho z prostriedkov Plánu

Informačný systém cestovného ruchu je v dobe IT technológií jeden zo základných nástrojov podpory konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov a ich obchodného úspechu. Preto by sme mali mať všetci jasné vo veci, čo si predstavujeme pod pojmom „integrovaný“, čo pod „informačný“ a aký systém riadenia propagácie by sme mali zvoliť, aby systém bol trvalo udržateľný a pre nás, potenciálnych klientov príťažlivý a zaujímavý tak, že nás motivuje k opakovanej návštevnosti portálov o turistických destináciách, či už je to už Slovensko alebo jeho regióny.

Nie je región ako región, pretože jeden môže byť administratívny a iný zase turistický a z pohľadu cestovného ruchu je hodnotný a použiteľný je ten, ktorý rozoznáva návštevník. Pre neho sú príťažlivé napr. Piešťany a trenčiansky kraj mu nehovorí nič alebo veľmi málo. Alebo zaujíma sa o Vysoké Tatry a nie o prešovský kraj alebo severovýchodné Slovensko. Navyše v rámci Vysokých Tatier sa zaujíma napr. o Štrbské Pleso, ktoré si zvolí ako cieľ svojej cesty.

Komunikačná línia medzi turistickými destináciami teda prebieha po linke: Slovensko – Vysoké Tatry – Štrbské Pleso. Zaradiť do tohto komunikačného procesu aj samosprávne kraje (čo sa stalo v dôsledku zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu) je ďalším komunikačným bodom, ktorý predlžuje potenciálnym návštevníkom celkový čas vyhľadávania informácií o možnej turistickej destinácii. Zmienený zákon tak od roku 2012 (vstúpil do platnosti až za vlády SMERu) delegoval zodpovednosti za regionálnu propagáciu cestovného ruchu na nesprávnych nositeľov – na samosprávu (kraj, obce či mestá), namiesto toho, aby touto úlohou výhradne poveril garanta - regionálne združenia cestovného ruchu. Pritom nie je vylúčené, že regionálne združenia vykonávajú svoju úlohu v kooperácii so samosprávnymi orgánmi, ale to už na základe zmluvy, v ktorej sú vymedzené všetky detaily, vrátane sumy a účelu finančnej podpory zo stany samosprávy.

Chybou bolo aj to, že štát ako riadiace centrum nepovýšil územno-plánovací dokument Regionalizácia cestovného ruchu a nepriradil jej znovu legislatívnu záväznosť (kreoval sa od roku 1960). Ten totiž na vysokej odbornej úrovni zhodnotil predpoklady celého územia Slovenska a z hľadiska vhodnosti pre rozvoj cestovného ruchu toto územie rozdelil na životaschopné celky – regióny/subregióny cestovného ruchu (teraz 22). Tým sa došlo prakticky k živelnému vzniku združení, ktorých územia, na ktorých pôsobia, sa dokonca navzájom prelínajú. Štátna propagačná agentúra pre cestovný ruch (SACR) síce dodržiavala pôvodné členenie regiónov podľa Regionalizácii, ale tým vznikli územné disproporcie medzi tými regiónmi, ktoré SACR a neskôr slovakia.travel propagovala s tými, reálne existujúcimi v krajine. Je zaujímavé, že to dodnes nikto neriešil, čím sme v podstate stratili čas aj peniaze, pretože týmto správaním sme stratili šance účinne informovať potenciálnych klientov a tak ich efektívne smerovať k ich konečnému cieľu – turistickej destinácii.

Chýbajúca celoštátna metodika „ako na to“ pri zostavovaní oficiálnych informačných portálov regionálnych združení cestovného ruchu viedla k tvorbe portálov rôznych kvalít, ktoré sa nedajú navzájom integrovať do jedného celku a tak umožniť potenciálnemu klientovi „cestovanie“ z regiónu do regiónu, ktoré zároveň obohatí návštevníka portálu o nové informácie o krajine.

Navyše došlo k nevídanej kreácii názvov portálov a ich značiek, ktoré by mali byť chránené (ochrannou známkou). Pretože združenia cestovného ruchu vznikli podľa zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu, takže nie sú podnikateľskými osobami a tým sa nemôžu realizovať v oblasti, ktorá je legislatívne upravená zákonom 70/2018 Z.z. o zájazdoch, ........ Skutočnosť je však iná a naznačuje, že centrálne orgány majú čo robiť nielen v oblasti „brandingu“, ale aj v oblasti „softlaw“, nakoľko v SR došlo k živelnému a eticky nesprávnemu používaniu značiek. Predstavme si, že by niektorý zo slovenských výrobcov na svoje výrobky použil svojvoľne značku „Dior Liptov“ a chcel sa s touto značkou presadiť na zahraničnom trhu! Značka "Visit" je v cestovnom ruchu zviazaná s oficiálnymi značkami mnohých štátov sveta - používaná za účelom štátnej propagácie cestovného ruchu.

Cestovný ruch 21. storočia (tak, ako nám ukázala Corona kríza), je o spoločnom dosahovaní cieľov. Cieľom v oblasti propagácie cestovného ruchu je propagovať Slovensko ako krajinu cestovného ruchu. Pre tento účel je potrebné zostaviť organizačný a riadiaci systém. Doposiaľ to je tak, že slovakia.travel propaguje Slovensko tématicky, pričom regióny sa snažia jednotlivo podľa vlastných schopností propagovať príťažlivosti toho „svojho“. Do toho im vstupujú mestá, obce, samosprávne kraje, dokonca aj súkromné spoločnosti. Vzniká z toho pre zahraničného návštevníka nepriehľadný labirint portálov všetkých chutí, čím sa financie, vložené do portálu objednávateľovi nevrátia. Preto do popredia vystupuje potreba stavať integrovaný informačný systém zdola a následne sieťovať jednotlivé portály turistických regiónov do jedného národného celku – ktorý by následne spravovala štátna propagačná agentúra pre cestovný ruch. Pretože ide o oficiálnu propagáciu Slovenska financovanú zo združených prostriedkov, z ktorých väčšina plynie od štátu a samoprávy!

Pri tom všetkom nesmieme zabúdať, že hlavným cieľom podpory rozvoja cestovného ruchu je: podporiť konkurencie schopnosť podnikateľských subjektov na domácom a zahraničnom trhu cestovného ruchu! To znamená, vytvoriť taký informačný systém, ktorý by nákladovo odťažil subjekty obchodujúce so službami cestovného ruchu (hotely, cestovné kancelárie, sprostredkovateľov) a umožnil by im preklik z ich vlastnej web stránky na portál integrovaného informačného systému cestovného ruchu. Pretože takéto riešenie by pomohlo mnohým malým či drobným podnikateľom ušetrené finančné prostriedky venovať na iné účely a tak činiť všetko v prospech rozvoja vlastného podnikania, čo znamená zvýšenie objemov predaja (v rámci domáceho či zahraničného aktívneho cestovného ruchu). Len ak informačný portál obsahuje údaje aj iného charakteru, ktoré v podstate ničia konkurencie schopnosť čo len jedného podnikateľa, je takýto portál (nehľadiac na výšku investícii zo strany štátu či samosprávy) neužitočný a nepoužiteľný!!!!

V poslednej dobe sa stali obľúbenými tzv. destinačné cestovné kancelárie, ktorých zakladateľmi sú práve združenia cestovného ruchu. Ba dokonca predaj, resp. so sprostredkovaním služieb – najmä ubytovacích, sa stretneme dokonca priamo na informačných portáloch združení cestovného ruchu! Toto je cesta do pekla. Toto ničí podnikateľské prostredie, pretože táto logika ničí podmienky, na ktorých stavia slobodný trh. Je to dôvod na zamyslenie, dôvod na transformáciu!

Trh na strane ponuky

Trh na strane dopytu

Integrovaný info systém CR

  • Sieťuje web stránky jednotlivé regiónov cestovného ruchu (turistických destinácií). Základným predpokladom je, že sa tieto z technickej a obsahovej stránky dajú sieťovať na republikovú úroveň

 

  • Na regionálnej úrovni riadi tento systém regionálne združenie cestovného ruchu prostredníctvom subregionálnych združení a ich informačných centier (TIK)

 

  • Na republikovej úrovni riadi integrovaný info systém štátna marketingová agentúra cestovného ruchu (čím ušetrí náklady spojené s prácou vlastných regionálnych zástupcov a skvalitní svoju prácu realizovanú na regionálnom princípe

 

  • Informačné centrá (TIK) v regiónoch s medzinárodným a celoštátnym významom sú zriaďované a riadené združeniami cestovného ruchu. Zriaďovateľmi v regiónoch s regionálnym alebo miestnym významom môžu byť obce a mestá. Iný zriaďovateľ je vylúčený

 

  • Obsah integrovaného info systému CR je aktuálny, informácie poskytované zaujímavou formou porovnateľnej s portálom informačne zaujímavých médií

 

  • Integrovaný informačný systém prináša informácie o „produkte cestovného ruchu“, pričom o producentoch služieb cestovného ruchu informuje v zásade len o ich web stránke!  K producentom služieb sa neradia obchodné spoločnosti ako CK či CA alebo rezervačné systémy!

 

Potenciálni návštevníci (výletníci a turisti)

  • Vyhľadávajú informácie o CR na webe, zaujímajú sa priamo o konkrétnu geografickú oblasť: Slovensko – región CR – subregión CR, t.j. stredisko alebo významné kúpele či mesto vrátane prímestskej rekreácie

 

  • Zaujímajú sa nie o administratívne celky, ale o turistické destinácie, ktoré chcú navštíviť, t.j. o región CR majúci rovnaké, resp. porovnateľné znaky a tým sú jednoznačne príťažlivé pre potenciálnych návštevníkov

 

  • Informujú sa o atraktivitách, o aktuálnom dianí v regiónoch CR

 

  • Majú možnosť „cestovať z regiónu do regiónu“ rýchle a zrozumiteľnou cestou

 

  • Predpokladajú, že dostanú vyčerpávajúce informácie o navštevovanej turistickej destinácii

 

  • Očakávajú, že všetky informácie sú poskytované zdarma – vrátane telefonických dotazov na tel. číslo informačnej kancelárie

 

  • Návštevníci sa môžu dostať k informáciám o žiadanej turistickej destinácii priamo (web stránka integrovaného info systému) alebo nepriamo cez web stránky obchodných spoločností obchodujúcich so službami cestovného ruchu ako CK (organizátori balíkov služieb) či CA alebo rezervačné systémy (sprostredkovatelia či provízni predajcovia, ktorí uvedú na svojej web stránke link na integrovaný info systém CR za účelom poskytnúť svojim klientom možnosť komplexných informácií

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Púchovská kultúra zmizla. Zostalo len zastavané, zateplené betónové mesto (píše Michal Havran)

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barborou Zuštínovou.

Špeciálny prokurátor rozhodol o prepustení Imreczeho z väzby

Dôvody na ich ďalšie väzobné stíhanie pominuli.

Bratislava rúška nezloží. Očkovanie z nej však počas delty spraví ostrov slobody

V hlavnom meste je úplne zaočkovaných 70 percent ľudí nad 50 rokov.


Už ste čítali?