Cestovný ruch a plán obnovy VI.

Autor: Rudolfa Vallová | 3.5.2021 o 11:00 | Karma článku: 1,11 | Prečítané:  125x

Územné plánovanie : Ochrana životného prostredia je základom rozvoja cestovného ruchu. Ten ju svojimi nekontrolovanými aktivitami ničí. Táto disproporcia je výzvou pre integrovanú formu riadenia rozvoja cestovného ruchu.

Ako zabrániť preplneniu stredísk cestovného ruchu, nežiaducemu nakopeniu sa turistov pred príťažlivými pamiatkami v mestách alebo hučiacemu davu športových návštevníkov v rámci svetových podujatí či preplneným električkám tatranskej dopravy? Od roku 1968, kedy davy ľudí snívali o Alwegu v Tatrách uplynulo dosť rokov, by sme si uvedomili, že seba lepšie vízie sa nedajú len tak ľahko realizovať. Z Popradu na Štrbské Pleso (23 km) sa dnes dostaneme električkou síce skôr, ale stále to trvá hodinu a 10 minút. Na jednej strane je to obmedzujúci limit pre návštevnosť, avšak za cenu zníženej kvality cestovania. Na druhej strane sme si medzitým do stredísk – dokonca medzinárodného významu, pustili vlastníkov druhého bývania v novopostavených apartmánoch či samostatných vilách, čo tiež neprospieva krajine ako aj rozvoju cestovného ruchu.

Očakáva nás zmena myslenia. Aj preto, že kvalitné životné prostredie je nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj rekreácie v danej destinácii, ale na druhej strane neprimeraná návštevnosť jednoznačne ohrozuje kvalitu toho, na čom vlastne cestovný ruch stojí. Osobne som sa pri svojich cestách zamýšľala, ako vníma Európa a Zámorie trvalo udržateľný cestovný ruch, no došla som k záveru, že to, čo máme zdanlivo veľa, si nevážime.

Aby sme urobili konečne správny krok, je nevyhnutné, aby sme integrovali zámery jednotlivých odborov, ktoré majú do územného rozvoja čo povedať.    

Územné plánovanie je proces, ktorý treba riadiť, spravidla vo veľkom časovom predstihu. Cestovný ruch má multiplikačný efekt – turisti prichádzajúci do zvolenej turistickej destinácie menia v danom území nároky na spotrebu – od vody, cez elektrinu, plyn, miestnu a medzimestskú hromadnú dopravu, na parkoviská, na zásobovanie potravinami a rozličným tovarom, na zdravotné, kadernícke a mnohé iné služby, vrátane bezpečnostných. S tým súvisí znečisťovanie ovzdušia rovnako ako aj zvyšovanie produkcie odpadu... Takto do problematiky cestovného ruchu nemá čo hovoriť len samospráva či Sekcia cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR, ale aj iné ministerstvá zodpovedajúce za regionálny rozvoj. Aby sme urobili konečne správny krok, je nevyhnutné, aby sme integrovali zámery odborov, ktoré majú do územného rozvoja čo povedať.    

Čo si máme myslieť pod integrovaným systémom riadenia rozvoja cestovného ruchu? Jedna zo základných úloh Sekcie cestovného ruchu je zabezpečenie jeho rozvoja. Ten stojí a padá na Stavebnom zákone. Sekcia, ktorej úlohou je riadiť územný rozvoj je podriadená ministerstvu dopravy. V ČR to majú jednoduchšie – cestovný ruch je podriadený „ministerstvu místniho rozvoje“. Preto je nevyhnutné integrovať rozhodovacie procesy ostatných ministerstiev a iných riadiacich či samosprávnych orgánov týkajúce sa regionálneho rozvoja do jedného celku a využiť pritom IT technológie. Tak by síce cestovný ruch nespravovalo samostatné ministerstvo, ale cestovný ruch by mal vo veci regionálneho rozvoja samostatnú web stránku so SW integrovaného riadenia cestovného ruchu.

Základnou legislatívnou normou územného plánovania je Stavebný zákon. Ten sa v súčasnosti nachádza v procese novelizácie. Jeho finálna podoba vo veľkej miere ovplyvní technické spracovanie integrovaného systému riadenia cestovného ruchu, bez ktorého nie je možná medzirezortná a medziregionálna väzba!

Na Stavebný zákon nadväzuje dokument „Regionalizácia cestovného ruchu“, za obstaranie ktorej zodpovedá Sekcia cestovného ruchu. Kedysi záväzný materiál (nižšia právna norma), je v súčasnosti len odporúčajúci, čo má za následok nesystematické plánovanie rozvoja cestovného ruchu, čo sa niekedy až tragicky prejavuje priamo v regiónoch. Regionalizácia cestovného ruchu musí byť záväzná pre všetky subjekty, ktoré majú čo do činenia s rozvojom cestovného ruchu, predovšetkým samosprávy, ktoré sa v minulosti nezmyselne realizovali vo veci propagácie regionálneho cestovného ruchu na úkor kvality plánovacích procesov súvisiacich s územným rozvojom turizmu.

Integrovaný systém riadenia rozvoja cestovného ruchu by samosprávam umožnil efektívnejšie spracovanie vlastných koncepcií rozvoja za daný kraj (v kooperácii s regionálnymi združeniami cestovného ruchu v danom kraji na základe dohody), tak pri zhotovovaní ďalších územnoplánovacích dokumentov, ktoré sú záväzné pre stavebné úrady, t.j. samosprávu nižšieho stupňa.

Ak by sa dosiahla transformácia regionálnych združení cestovného ruchu (členskú základňu majú tvoriť podnikatelia v cestovnom ruchu na území regiónu cestovného ruchu – turistickej destinácii, v zmysle Regionalizácie je ich u nás 22), do procesu regionálneho rozvoja a jeho plánovania by sa tak zmysluplne mohli zapájať všetci zainteresovaní v dostatočnom časovom predstihu pred rozhodujúcimi procesmi spojenými s výkonom Stavebného zákona.

Združenia cestovného ruchu zároveň na svojom území, na ktorom pôsobia, mapujú uplatňovanie zámerov štátu či samosprávy a zabezpečujú spätnú väzbu. Je to predpokladom pre zlepšenie podmienok konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov, ktoré v danom regióne združujú. Takže v žiadnom prípade sa nejedná o pasívne členstvo žiadneho z členov združenia, teda konkrétnych osôb podnikajúcich v cestovnom ruchu.

Či dôjde k vytvoreniu spomínaného integrovaného systému riadenia územného rozvoja v oblasti cestovného ruchu, nerozhoduje len štát či samospráva, ale všetci vrátane všetkých podnikateľov na Slovensku. Len vtip je v tom, že podnikatelia môžu spolu rozhodovať len ak sú členmi združení cestovného ruchu. Čo zatiaľ je mizivé. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?